merva p. mrva
mrva ž. (merva)
1. csl pomrvené steblá sena, slamy, nadrobno posekané drevo ap.: Mrvu z geťelini dán zožrať kravám na puodoj (Návojovce TOP); Pot kravi buďe dobrá aj mrva (Kokava n. Rim. RS); To drevo je samá mrva (Bobrovec LM)
2. or, čiast. vsl pohrabané zvyšky obilia na strnisku, hrabanice: Pohrab a zavéš tú mrvu, bude pre statok! (Chlebnice DK); Jak śe poviaže žito, ta śe merva zahrabe (Dl. Lúka BAR); Na žňiva davaľi na kosu i obluk, žebi zarno ňebulo rostrešene jag merva (Brezina TRB)
3. čiast. zsl drobný odpad pri mlátení, úhrabky: Mrva, to su uhrapki, kláski prázné, páperí ze slámi (Blatné MOD); Dáme pot kozel téj mrvi (Šurany NZ); Pod hromátki sa dávau̯a hrabaňica a mrva (Hlboké SEN); Tú mrvu nemáme dze dat (Bzince p. Jav. NMV)
4. kŕmna zmes pre dobytok, miešanka: Merva śe robi zos fšeľijakich trebičoh a źeľeneho zarna abo zos kukurici (Sedlice PRE)
5. stelivo premiešané s výkalmi; nedostatočne uhnitý hnoj: konská mrva (Rozbehy SEN); merva (Stanča TRB)
6. miest., obyč. mn. č. drobný kúsok jedla (chleba, pečiva ap.), omrvinka: Kelo mrví na stole! (Kameňany REV); mrva (Sedl. Dubová DK)
7. expr. neposedná žena (obyč. nadávka): Co sa furt vrcíš, mrvo jakásik! (Kuchyňa MAL)