Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma obce priezviská

mokrý príd.

1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou (obyč. vodou), op. suchý: m-é vlasy; košeľa m-á od potu; m. byt vlhký

2. bohatý na vodné zrážky, daždivý, op. suchý: m-é leto

expr. m. ako myš, m. do nitky veľmi; → kamaráti z m-ej štvrte;

na mokro → namokro;

za mokra → zamokra;

mokro

I. prísl. i vetná prísl.: na poli je m.;

mokrosť -i ž.

II. mokro -a s.

1. vlhko, vlaha: strom trpí m-om, cítiť tu m.

2. mokré počasie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Mokrý Háj ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Mokrohájčan ‑a mn. ‑ia m.; Mokrohájčanka ‑y ‑niek ž.; mokrohájsky
mokrý; mokro prísl.; mokrosť ‑i ž.

Mokrý Háj -rého Hája L -rom Háji m. obec na západnom Slovensku v Skalickom okrese juhovýchodne od Skalice;

Mokrohájčan, Hájčan -na pl. N -nia m.;

Mokrohájčanka, Hájčanka -ky -niek ž.;

mokrohájsky, hájsky -ka -ke príd.


mokrý -rá -ré príd. 1. 2. st. -rejší ▶ pokrytý al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou, veľmi vlhký; op. suchý: m. kabát, uterák; mokrá pôda, zem; m. chodník, trávnik po daždi; pošmyknúť sa na mokrom lístí; byť celý m. od dažďa; mať mokré ruky, vlasy, topánky; vyzliecť si mokré plavky; žmýkať mokrú bielizeň; umývať dlážku mokrou handrou; prispôsobiť rýchlosť mokrej vozovke; padal m. sneh ťažký od vody; hráči majú radšej trochu mokrejší terén; zjemn. dieťa je mokré pocikalo sa □ drev. mokré drevo drevo z čerstvo spíleného stromu
2. 2. st. -rejší ▶ počas ktorého prší, bohatý na vodné zrážky, daždivý; op. suchý: m. august; mokrá jar, zima; leto bolo chladnejšie a mokrejšie; podľa predpovede počasia bude ďalší týždeň omnoho mokrejší
3. 2. st. -rejšíktorý sa premočil, navlhol potom, spotený: vyzliecť si košeľu mokrú od potu; blúzku mala pod pazuchami úplne mokrú; tričká mali mokrejšie od nervozity a hnevu
4. 2. st. -rejší ▶ majúci slabšiu, menej kvalitnú konzistenciu, obyč. obsahujúci väčšie množstvo tekutiny: m. chlieb; cesto nesmie byť mokré; ak je tvaroh riedky, aj buchty budú mokrejšie
5. odb.pri ktorom sa v rámci odborného postupu používa voda al. iná tekutina: mokrá pedikúra; mokré holenie; mokrá liečba, mokré hojenie udržiavanie vlhkého prostredia na rane pomocou gélových prípravkov na podporu hojenia; mokré vysávanie s vodným filtrom, cez ktorý prúdi nasávaný vzduch s prachom; ban. proces mokrej konzervácie zatápanie bane
fraz. mokrý ako myš úplne zmoknutý, premočený al. spotený; kamarát/kamaráti z mokrej štvrte spoločník, spoločníci pri pijanských podujatiach; mokrý do nitky a) úplne zmoknutý, premočený b) úplne spotený ◘ parem. mokrý apríl, suchý jún; studený marec, mokrý máj - bude humno ako raj; suchý/teplý marec, mokrý máj, bude žitko ako háj; so suchým aj mokré zhorí niekedy sa pri trestaní vinníkov ublíži aj nevinným

daždivý sprevádzaný dažďom, bohatý na dážď • zadaždený: daždivý, zadaždený večerpľušťavýpľuštivý: pľušťavý, pľuštivý časexpr.: uplakanýusmoklený: uplakaný, usmoklený deňhovor.: zapršanýrozpršanýpren. expr. uváľaný (Rúfus)mokrý: mokré letopren. zamokrený (F. Hečko)expr. kalný: kalné ránosychravý (daždivý a studený, nepríjemný): sychravé počasie, sychravá jeseňnár. prčľavý


močaristý pokrytý močiarmi al. vlhkými a bahnistými plochami • močiarnatýmočiarovitý: močaristý, močiarovitý krajbarinatýbarinastý (pokrytý barinami): barinatá, barinastá lúkaslatinnýrašelinistý (pokrytý slatinami): slatinná, rašelinistá pôdamokravýmokrastýmokrývlhký (op. suchý): mokravé, mokrasté, mokré, vlhké poliabahnitý (pokrytý bahnom): bahnité okolie potoka


mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká vodavlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom bytevlažný (pokrytý vlahou): vlažné peryzmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabátspotenýupotený (mokrý od potu): spotené, upotené telozarosenýorosenýzrosenýzried.: rosavýrosnatýrosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohárnamoknutýzamokrenýmokrastýmokravývlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväzpremočenýpremoknutýrozmočenýprepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené teplákypocikanýocikanýpopišanýopišanýexpr. došvordaný (Šikula)hrub.: pošťanýošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienkaexpr.: mokručkýmokrunkýmokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vláskyexpr. primokrý (príliš mokrý)

2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivývlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseňsychravý (mokrý a chladný): sychravá zimavlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od morasparný (mokrý a horúci): sparné letné nociexpr.: uplakanýusmoklenýzried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok


spotený ktorý sa spotil; svedčiaci o tom • upotený: celý je spotený, upotenýprepotenýzapotený: má prepotenú, zapotenú bielizeňmokrývlhký (od potu): zobudila sa úplne mokrá od horúčky, vankúš je celkom vlhkýexpr. zrosenýzried. znojný: zrosené, znojné čelokniž. zastaráv.: vyznojenýuznojený (Urban)nár. expr. uzváranýnár. vyparený


surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • sviežičerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového drevamokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové doskynepálený (o tehlách) • neupravenýneuvarenýnevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdýdrsnýhrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanieneľudskýnehumánny: neľudský, nehumánny postupneľútostnýbezohľadnýnemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódyvandalský: vandalský prístup k prírodedrastickýkrutýukrutnýtyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobombrutálnybrachiálnynásilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedkybezcitnýchladnokrvnýkrvilačnýsadistickýexpr.: beštiálnyzverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vraždaexpr. krvavý: krvavý filmpren. expr.: gestapáckyesesáckyhyeníhyenskýkniž. sverepýhovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšerapejor.: rabiátnyrabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4


vlhký nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci menšie množstvo tekutiny • mokrý (op. suchý): vlhký, mokrý uterákzvlhnutýnavlhnutýzavlhnutý: zvlhnuté, navlhnuté, zavlhnuté senonavlhčený: navlhčený uterákvlhkastý (trocha vlhký): vlhkastý vzduchzamokrený (nasiaknutý vodou): zamokrená lúkamokrastýzried. mokravý (trocha mokrý): mokrastá pôda, mokravé sihote (Tatarka)namoknutý: namoknuté šatyzamoknutý: zamoknuté obilievlahývlažný (mierne vlhký a teplý): vlahý, vlažný vetríkovlažený (občerstvený vodou): ovlažená tvárrosnatýzarosenýzrosenýorosenýrosnýrosavý (pokrytý rosou): rosnatá, zarosená, zrosená tráva; orosené listyspotenýzapotenýprepotenýupotený (vlhký od potu): spotená, zapotená košeľa; prepotené, upotené vlasystuchnutýpotuchnutýzatuchnutýnár. puchký (pokazený vplyvom vlhka a plesne): stuchnutý, potuchnutý vzduch; puchká zem (Plávka)odb. humídny: humídna hlina

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mokrý príd. nasiaknutý vodou al. inou tekutinou, veľmi vlhký: m-é šaty, topánky, m-é ruky, m-á bielizeň, m-á pôda, zem. stena, m-é seno, drevo; m. byt vlhký; m. sneh topiaci sa; m. rok, m-é leto v ktorom veľa prší

m. do nitky veľmi zmoknutý; m. ako myš, je celý m. a) zmoknutý; b) spotený; hovor. m. kút smer, z ktorého najčastejšie prichádza dážď; žart. kamaráti z m-ej štvrti pijani; dieťa je m-é urobilo malú potrebu (do plienok, do nohavičiek); pri suchom aj m-é zhorí (prísl.); rovné s krivým, suché s m-ým (prísl.) niekedy sa popri vinníkovi aj nevinnému ublíži; chem. m-ou cestou postupom, pri ktorom sa pracuje iba s roztokmi;

na mokro, za mokra; mokro2 prísl.: (vonku) je m.;

mokrosť, -ti ž.

1. vlastnosť toho, čo je mokré;

2. zried. mokro, vlhkosť, vlaha: drevo neprepúšťa m.

Morfologický analyzátor

mokrý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) mokrý; (bez) mokrého; (k) mokrému; (vidím) mokrého; (o) mokrom; (s) mokrým;

(dvaja) mokrí; (bez) mokrých; (k) mokrým; (vidím) mokrých; (o) mokrých; (s) mokrými;


(jeden) mokrejší; (bez) mokrejšieho; (k) mokrejšiemu; (vidím) mokrejšieho; (o) mokrejšom; (s) mokrejším;

(traja) mokrejší; (bez) mokrejších; (k) mokrejším; (vidím) mokrejších; (o) mokrejších; (s) mokrejšími;


(jeden) najmokrejší; (bez) najmokrejšieho; (k) najmokrejšiemu; (vidím) najmokrejšieho; (o) najmokrejšom; (s) najmokrejším;

(dvaja) najmokrejší; (bez) najmokrejších; (k) najmokrejším; (vidím) najmokrejších; (o) najmokrejších; (s) najmokrejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) mokrý; (bez) mokrého; (k) mokrému; (vidím) mokrý; (o) mokrom; (s) mokrým;

(tri) mokré; (bez) mokrých; (k) mokrým; (vidím) mokré; (o) mokrých; (s) mokrými;


(jeden) mokrejší; (bez) mokrejšieho; (k) mokrejšiemu; (vidím) mokrejší; (o) mokrejšom; (s) mokrejším;

(štyri) mokrejšie; (bez) mokrejších; (k) mokrejším; (vidím) mokrejšie; (o) mokrejších; (s) mokrejšími;


(jeden) najmokrejší; (bez) najmokrejšieho; (k) najmokrejšiemu; (vidím) najmokrejší; (o) najmokrejšom; (s) najmokrejším;

(štyri) najmokrejšie; (bez) najmokrejších; (k) najmokrejším; (vidím) najmokrejšie; (o) najmokrejších; (s) najmokrejšími;


ženský rod

(jedna) mokrá; (bez) mokrej; (k) mokrej; (vidím) mokrú; (o) mokrej; (s) mokrou;

(tri) mokré; (bez) mokrých; (k) mokrým; (vidím) mokré; (o) mokrých; (s) mokrými;


(jedna) mokrejšia; (bez) mokrejšej; (k) mokrejšej; (vidím) mokrejšiu; (o) mokrejšej; (s) mokrejšou;

(štyri) mokrejšie; (bez) mokrejších; (k) mokrejším; (vidím) mokrejšie; (o) mokrejších; (s) mokrejšími;


(jedna) najmokrejšia; (bez) najmokrejšej; (k) najmokrejšej; (vidím) najmokrejšiu; (o) najmokrejšej; (s) najmokrejšou;

(štyri) najmokrejšie; (bez) najmokrejších; (k) najmokrejším; (vidím) najmokrejšie; (o) najmokrejších; (s) najmokrejšími;


stredný rod

(jedno) mokré; (bez) mokrého; (k) mokrému; (vidím) mokré; (o) mokrom; (s) mokrým;

(štyri) mokré; (bez) mokrých; (k) mokrým; (vidím) mokré; (o) mokrých; (s) mokrými;


(jedno) mokrejšie; (bez) mokrejšieho; (k) mokrejšiemu; (vidím) mokrejšie; (o) mokrejšom; (s) mokrejším;

(štyri) mokrejšie; (bez) mokrejších; (k) mokrejším; (vidím) mokrejšie; (o) mokrejších; (s) mokrejšími;


(jedno) najmokrejšie; (bez) najmokrejšieho; (k) najmokrejšiemu; (vidím) najmokrejšie; (o) najmokrejšom; (s) najmokrejším;

(tri) najmokrejšie; (bez) najmokrejších; (k) najmokrejším; (vidím) najmokrejšie; (o) najmokrejších; (s) najmokrejšími;

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
Háj p. Mokrý Háj
1504 Mokrý Háj SI/TA nitr.
1773 Mokrihaj, Mokrihay, 1786 Mokrihay, 1808 Mokriháj, Mokrý Háj, 1863 Mokrihaj, 18731907 Mokriháj, 1913 Horvátberek, 1920– Mokrý Háj

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MOKRÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 605×, celkový počet lokalít: 115, najčastejšie výskyty v lokalitách:
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 89×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 49×;
BREZANY (obec NEDOŽERY-BREZANY), okr. PRIEVIDZA – 31×;
NEDOŽERY (obec NEDOŽERY-BREZANY), okr. PRIEVIDZA – 31×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 25×;
ŠULEKOVO (obec HLOHOVEC), okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 19×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 18×;
ČEREŇANY, okr. PRIEVIDZA – 10×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 10×;
NITRIANSKE SUČANY, okr. PRIEVIDZA – 10×;
...
V obci MOKRÝ HÁJ (okr. SENICA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: SAMSONOVÁ 15×; SAMSON 14×; IVÁNKOVÁ 14×; HORVÁTH 13×; HORVÁTHOVÁ 12×; KUCHARIČ 12×; KUCHARIČOVÁ 11×; KOLÍNKOVÁ 11×; IVÁNEK 10×; KUDLÁČOVÁ 10×; TOKOŠ 10×; LIPOVSKÝ 10×; POLÁKOVÁ 10×; ŠIMEK 9×; ŠKOJEC 9×; LIPOVSKÁ 9×; TOKOŠOVÁ 8×; VRABLECOVÁ 8×; KOLÍNEK 8×; NEJESCHLEBOVÁ 8×; NEJESCHLEBA 8×; POBUDA 7×; PETROVIČ 7×; SNOPEK 7×; KUDLÁČ 7×; JANKOVIČ 6×; ZELENKOVÁ 6×; SNOPKOVÁ 6×; VRABLEC 6×; POLÁK 6×; JANKOVIČOVÁ 6×; VÁVROVÁ 5×; POBUDOVÁ 5×; MIKULA 5×; PETROVIČOVÁ 5×; GREŠOVÁ 5×; ZELENKA 5×; GAVLÍKOVÁ 5×; TRNKA 5×; PUKANČÍK 5×; VÁVRA 5×; KVALTÍNOVÁ 5×; SCHILLER 4×; MOTÚZ 4×; TRNKOVÁ 4×; STRAKA 4×; JANÍČEK 4×; ŠIMKOVÁ 4×; FORMÁNEK 4×; JURÁČEK 4×; JANÍČKOVÁ 3×; ONDRŮŠEK 3×; MIKULOVÁ 3×; MEDLENOVÁ 3×; ŠKOJCOVÁ 3×; JURČÁK 3×; BEDNÁRIK 3×; KVALTÍN 3×; STRAKOVÁ 3×; BARTOŠÍK 3×; LAŠÁK 3×; MICHALEC 3×; SUŠIENKA 3×; FISCHER 3×; CHOCHOLÁČEK 3×; HOŠKO 3×; STAŠÁKOVÁ 3×; LAŠÁKOVÁ 2×; TURANOVÁ 2×; VAŠKOVÁ 2×; BĚLOCH 2×; MAČUGOVÁ 2×; SASINEK 2×; KOPÁLEK 2×; KOŠÍK 2×; BALÁŽ 2×; TAIŠL 2×; SUŠIENKOVÁ 2×; BARTAL 2×; BALÁŽOVÁ 2×; BALÁŽIK 2×; HARAYOVÁ 2×; KOTVANOVÁ 2×; FISCHEROVÁ 2×; GAVLÍK 2×; KRAJČOVIČ 2×; DRÁBEK 2×; BLAHA 2×; KONOPKA 2×; JURČÁKOVÁ 2×; BOŤÁNEK 2×; KRAJČOVIČOVÁ 2×; KONOPKOVÁ 2×; BELIANSKY 2×; ČERVENÁK 2×; PUKANČÍKOVÁ 2×; HOLLÝ 2×; DULÍK 2×; TUREČEK 2×; ŠKOLNIKOVIČ 2×; PROKOP 2×; ŠKOLNIKOVIČOVÁ 2×; ZAVIATIČOVÁ 2×; BRONICKÁ 2×; MOTÚZOVÁ 2×; BALÁŽIKOVÁ 2×; BEDNÁRIKOVÁ 2×; HORNÁČEK 1×; JURÁČKOVÁ 1×; SUBOVÁ 1×; DIRGAS 1×; BLAHOVÁ 1×; BÍZKOVÁ 1×; JAKÚBKOVÁ 1×; ZEMANOVÁ 1×; ŠELIGOVÁ 1×; JANTUS 1×; MACHALÍK 1×; KOVAČOVSKÁ 1×; KAŠUBA 1×; JUHÁSOVÁ 1×; KUBIK 1×; BARÁNEK 1×; HORÁKOVÁ 1×; CHOCHOLÁČKOVÁ 1×; MIČOVÁ 1×; DULÍKOVÁ 1×; HELEŠIOVÁ 1×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor