mlatec -tca m. robotník pri mlatbe
mlatec -tca pl. N -tci m. ▶ (v minulosti) kto cepmi mlátil pokosené obilie, aby sa uvoľnilo zrno, kto pomáhal pri mlatbe: m. pšenice; najať, najímať mlatcov z horských regiónov; vyplatiť mlatca v naturáliách; Každý dobrý gazda sa chce ukázať a nachystá žatevníkom i mlatcom bohatý oldomáš. [V. Šikula]; Mne sa zajtra mlatba začína, všetko mám plné. Dom ľuďmi, mlatcami, stodolu zvozeným obilím. [O. Sliacky]
mlatec, -tca m. robotník pri mlátení, kto mláti
● hovor. zje ako m. veľa
(jeden) mlatec; (bez) mlatca; (k) mlatcovi; (vidím) mlatca; (ó) mlatec!; (o) mlatcovi; (s) mlatcom;
(dvaja) mlatci; (bez) mlatcov; (k) mlatcom; (vidím) mlatcov; (ó) mlatci!; (o) mlatcoch; (s) mlatcami;