mikulkový prídavné meno, mužský rod, životné
(jeden) mikulkový;
(bez) mikulkového;
(k) mikulkovému;
(vidím) mikulkového;
(ó) mikulkový!;
(o) mikulkovom;
(s) mikulkovým;
(dvaja) mikulkoví;
(bez) mikulkových;
(k) mikulkovým;
(vidím) mikulkových;
(ó) mikulkoví!;
(o) mikulkových;
(s) mikulkovými;
mužský rod, neživotné
(jeden) mikulkový;
(bez) mikulkového;
(k) mikulkovému;
(vidím) mikulkový;
(ó) mikulkový!;
(o) mikulkovom;
(s) mikulkovým;
(tri) mikulkové;
(bez) mikulkových;
(k) mikulkovým;
(vidím) mikulkové;
(ó) mikulkové!;
(o) mikulkových;
(s) mikulkovými;
ženský rod
(jedna) mikulková;
(bez) mikulkovej;
(k) mikulkovej;
(vidím) mikulkovú;
(ó) mikulková!;
(o) mikulkovej;
(s) mikulkovou;
(štyri) mikulkové;
(bez) mikulkových;
(k) mikulkovým;
(vidím) mikulkové;
(ó) mikulkové!;
(o) mikulkových;
(s) mikulkovými;
stredný rod
(jedno) mikulkové;
(bez) mikulkového;
(k) mikulkovému;
(vidím) mikulkové;
(ó) mikulkové!;
(o) mikulkovom;
(s) mikulkovým;
(tri) mikulkové;
(bez) mikulkových;
(k) mikulkovým;
(vidím) mikulkové;
(ó) mikulkové!;
(o) mikulkových;
(s) mikulkovými;