mica mice míc ž.
Mária -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨hebr.⟩ 1. ▶ ženské rodné (krstné) meno 2. náb. Panna Mária ▶ (podľa kresťanského vyznania) matka Ježiša Krista □ náb. Ave, Mária latinský názov a prvé slová mariánskej modlitby nazvanej Anjelské pozdravenie, Zdravas’, Mária ◘ fraz. Ježiš, Mária! al. Ježiš, Mária, Jozef! zvolanie vyjadrujúce prekvapenie, údiv, zľaknutie, rozhorčenie a pod. ▷ dom. k 1 Mariena -ny Marien, Mara Mary Már, Marika -ky Marík, Mariša -še Maríš/-ší, Maruša -še Marúš/-ší, Maňa Mane Maní, Maja Maje pl. G Mají D Majam L Majach, Maša Maše Máš, Mica Mice Míc, Mia Mie Mií, Mima Mimy Mím, Mimina -ny Mimín, Ria Rie Rií; zdrob. k 1 Marienka, Marianka -ky -nok, Marienočka -ky -čiek, Marka -ky Mariek, Majka -ky Majok, Mášenka, Miminka -ky -niek, Maruška, Miuška, Riuška -ky -šiek
mica mice míc, micka -ky miciek ž. 1. hypok. al. det. ▶ šelma chovaná ako domáce zviera, obyč. na chytanie myší, mačka; syn. cica: prítulná, túlavá m.; hrať sa s micou, s mickou 2. expr. ▶ familiárne pomenovanie al. oslovenie mladého dievčaťa (obyč. chlapcom); syn. cica, cicka: kedy ťa zas uvidím, m.?; v našej triede máme pekné micky 3. Mica, Micka ▶ meno mačky ▷ micuška -ky -šiek ž. zdrob. expr. k 1, 2: doma máme krásnu sivú micušku; m., nastúp, kam ťa odveziem?
mačka šelma chovaná ako domáce zviera • hypok.: cica • cicka • mica • micka
mica, micka p. mačka
mica, -e ž. det. mačka;
micka, -y, -ciek ž. zdrob.