Melichar, star. Melicher -ra m. ⟨hebr.⟩ 1. pl. N -rovia ▶ mužské rodné (krstné) meno 2. bibl. ▶ ľudové meno jedného z troch mudrcov (Gašpar, Melicher a Baltazár), ľudovo kráľov, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi Kristovi ▷ dom. k 1 Melo -la pl. N -lovia, Melko -ka pl. N -kovia, Meliš -ša pl. N -šovia
melký príd.
1. kraj. sypký, kyprý, drobnozrný, jemnozrnný: m-á prsť (Hviezd.), m-á piesčina (Vaj.);
2. používalo sa niekedy nenáležite miesto správ. plytký: Pomedzi oprchlé stromy vidieť širokú, melkú riečku. (Ráz.); pren. v melkom tlie hútaní (Hviezd.) v plytkom, povrchnom;
melko prísl.;
melkosť, -ti ž.: m. zeme (Hviezd.)