melký príd.
1. kraj. sypký, kyprý, drobnozrný, jemnozrnný: m-á prsť (Hviezd.), m-á piesčina (Vaj.);
2. používalo sa niekedy nenáležite miesto správ. plytký: Pomedzi oprchlé stromy vidieť širokú, melkú riečku. (Ráz.); pren. v melkom tlie hútaní (Hviezd.) v plytkom, povrchnom;
melko prísl.;
melkosť, -ti ž.: m. zeme (Hviezd.)