medzník -a m.
1. hraničný kameň
2. predel, rozhranie: historický m., m. vo vývine;
medzníkový príd.
medzník -ka pl. N -ky m. 1. ▶ kameň al. stĺp označujúci rozhranie dvoch pozemkov, katastrálnych území al. krajín, medzný, hraničný kameň: hraničný m.; zemné medzníky označujúce hranice chotára 2. ▶ časové rozhranie, ktorým sa začína nová etapa (v histórii ľudstva, určitého národa, v živote jednotlivca a pod.), predel: historický, dejinný m.; dôležité medzníky vo vývine slovenskej literatúry; rozhodujúci m. v kariére; osláviť dosiahnutie životného medzníka; Mal som dvadsaťpäť rokov a medzníkmi môjho života neboli vojny ani výmeny štátnikov, ale zázračné stretnutia, lásky, radosti, žiale. [A. Marenčin]
hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi • kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí • línia: demarkačná línia • arch. čierťaž • voj. slang. čiara: slúžiť na čiare
2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou • medzník • kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti • kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti • predel • priedel: predel storočia, spoločenský priedel • psych. prah: prah vedomia
3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti • medza: všetko má svoje medze
4. p. stôs
medzník p. hranica 2
medzník, -a m.
1. kameň, stĺp rozhraničujúci dva pozemky, hraničný kameň;
2. časová hranica, rozhranie: Rok 1903 je medníkom v národnom živote Juhoslovanov. (Fr. Kráľ); historický, dejinný m., m. vo vývine;
medzníkový príd.: m. kameň
(jeden) medzník; (bez) medzníka; (k) medzníku; (vidím) medzník; (ó) medzník!; (o) medzníku; (s) medzníkom;
(štyri) medzníky; (bez) medzníkov; (k) medzníkom; (vidím) medzníky; (ó) medzníky!; (o) medzníkoch; (s) medzníkmi;