mäta -y ž. voňavá lúčna rastlina s fialovými kvetmi, bot. Mentha;
mätový príd.: m. odvar
mäta -y ž. ‹l› bot. voňavá lúčna koreninová a liečivá trvalá rastlina z čeľade hluchavkovitých
mäta lúčna rastlina s fialovými kvetmi a výraznou mentolovou vôňou • hovor. promincľa: vôňa mäty, promincle
mäta, -y ž. voňavá lúčna rastlina;
bot. rod rastlín (Mentha);
mätový príd.: m. list
(jedna) mäta; (bez) mäty; (k) mäte; (vidím) mätu; (ó) mäta!; (o) mäte; (s) mätou;
(dve) mäty; (bez) miat; (k) mätám; (vidím) mäty; (ó) mäty!; (o) mätách; (s) mätami;