man mana N manovia m.
-man1 sufixoid ⟨gr.⟩ 1. ▶ druhá časť zložených slov označujúca toho, kto je niečím vášnivo až chorobne zaujatý, kto má určitú vášeň, mániu, napr. erotoman, grafoman, kleptoman, megaloman, narkoman 2. ▶ druhá časť zložených slov označujúca toho, kto niečo nadšene obdivuje, napr. baletoman
-man2 sufixoid ⟨angl.⟩ 1. ▶ druhá časť zložených slov označujúca toho, kto má určitú profesiu al. kto sa venuje istej činnosti, napr. barman, bluesman, kameraman, kongresman 2. ▶ druhá časť zložených slov označujúca toho, kto má istú, obyč. vedúcu úlohu v určitom (športovom) kolektíve, v určitej (hudobnej) skupine, napr. gólman, pivotman, rekordman, frontman
one man show [uan men šou] citátový výraz i neskl. ž. i s. ⟨angl.⟩ 1. ▶ predstavenie al. šou jedného herca: celovečerná, zábavná one man show; známy herec sa predstaví so svojou one man show; Od klasických monodrám cez alternatívne divadlo až po v súčasnosti populárne one man show. [Sme 2010]; pren. Posledné dni spravil 26-ročný Žilinčan [Peter Sagan] z najslávnejších pretekov one man show. [HN 2016] 2. publ. ▶ neobmedzené vládnutie, rozhodovanie, presadzovanie vplyvu jedného (autoritatívneho) človeka: v podniku zmizlo riadenie typu one man show, v ktorom o všetkom rozhodoval jeden človek; v prírodných vedách neexistuje one man show; svoju tlačovú besedu realizoval sám – ako one man show
iron man [ajronmen] iron m-a m. ‹a› „železný muž“, športovec, ktorý počas 24 hodín absolvuje 3,8 km plávania, 180 km jazdy na bicykli a maratónsky beh
man1 -a mn. N -ovia m. ‹n› hist. práv. (v stredoveku) kto mal prepožičané léno, lénnik, vazal;
manský príd.: m-á prísaha, služba
-man1 ‹g› v zloženinách druhá časť s významom
1. vášnivo zaujatý, náruživý (napr. galoman)
2. duševne chorý (napr. kleptoman)
-man2 ‹a› v zloženinách druhá časť s význ. kto má v niečom nejakú schopnosť, kto sa niečím zaoberá (napr. gagman)
man2 -u mn. N -y m. stará viet. jednotka plošného obsahu (40,64 m2)
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
man, -a, mn. č. -ovia m. hist. osoba, ktorej dal panovník do držby majetok, vazal;
manský príd.;
manstvo, -a str. stav vazala, vazalstvo;
pren. obyč. pejor. podriadenosť, závislosť, otroctvo, poddanstvo: návrat z poddanstva či hoci z manstva (Hviezd.)
man m nem kto je závislý na niekom, vazal: postavil mne ve tmách co mrtvého a měl po swé vuoli co mana svého (RL 1571); manem diablowym gest (BK 1581); Adam, Ewa bili diablowy mánowé (Tr 1728); sedm hraby a ctyri wywodi byli krali Remowy werny manowe (HI 18. st); -ský príd: servilis: služebný, manský, otrocký (PD 18. st); -sky prísl: serviliter: mansky, otrocky, služebnjcky (PD 18. st); -stvo [-í] s stav vazala, vazalstvo; pren podriadenosť, závislosť: gestli bi bermister z nagetim, z manstwim zbludil (MB 1701); gho manstwj netrpěliwě nesauce (SH 1786); Kristus nas wjnal z manstwj zakona božjho (CS 18. st); w manstwj hrjchů gestit poddán (Pie 18. st)
manstvo p. man