majerčan obyvateľ majera, pracovník na majeri • zastar. majerník
majerník p. majerčan
majerník, -a, mn. č. -ci m. zastar. človek bývajúci a pracujúci na majeri;
majerníčka, -y, -čok ž. robotíčka na majeri
majerčan, majeran i majerník m. (majírčan) človek bývajúci al. pracujúci na majeri: Šeci majírčani sa pozbíhali do Šurán (Šurany NZ); Žákom, kerí chodzili z majjéra do školi, hovorili zme ím, že su majjérani (Šípkové PIE); Majerčaňi už idu na poľo (Studenec LVO); Tam už buľi štiri majerňici. Hoňil jeden, ta kravi dobre davaľi mľeka (Papín HUM) F. hodzi jag majerňik (Markušovce SNV) - neustále pobieha
majerník [-er-, -ír-] m správca majera, dvorský: panskeho magernika (HLOHOVEC 1577 E); sluzicze za magernika w magery meho pana (BOLEŠOV 1683); villicus: magjrnjk, stodolny wladár (KS 1763); -ov príd privl: Maria Olejar, matka majirnikowa (PREŠOV 1784); -íčka ž majerníkova žena: wzala magernyczka ze mlyna psena (s. l. 1654); magjrnička činj w maslenicy maslo z ssmetany (OP 1685); villica: magirnicka, sedláčka (KS 1763); -ícky príd: villico: w dworu wládám, magjrnicky žiwot wedem (KS 1763)