majer -a L -i mn. -e m.
1. v min. veľkostatok na odľahlejšom mieste od obce: panský m., slúžiť na m-i
2. menšia osada (obyč. na býv. veľkostatku): bývať na m-i;
majerský príd.;
majerček, majerík -a m. zdrob. expr.
majer -ra L -ri pl. N -re m. ⟨nem. ~ lat.⟩ 1. ▶ (v minulosti) veľký statok s hospodárskymi budovami a obytnými domami pre zamestnancov, obyč. na odľahlejšom mieste: správca grófskeho majera; kosec, bíreš z majera; roky slúžil na majeri ako kočiš; na okolitých majeroch vypukla slintačka; k Ľubovnianskemu hradu patrilo 14 osád a obcí, majere, ba aj pivovar; Čakajúce ženy sa netrpezlivo obzerali, či sa neblíži povoz s mliekom z panského majera. [Ľ. Zúbek] 2. ▶ menšia osada, obyč. na bývalom veľkostatku: bývali na majeri za dedinou; súčasťou obce sú aj osady, bývalé majere ▷ majerček, majerík -ka pl. N -ky m. zdrob.: rodina vlastnila iba jeden m.
majer, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m.
1. veľké hospodárstvo, kedysi patriace statkárovi (obyč. na odľahlejšom mieste od osady), veľkostatok; dnes samostatná hospodárska jednotka štátneho majetku: pracovať na m-i;
2. obytné budovy pre poľnohospodárskych robotníkov pracujúcich na veľkostatku;
majerček i majerík, -a m. zdrob. expr.
(jeden) majerík; (bez) majeríka; (k) majeríku; (vidím) majerík; (ó) majerík!; (o) majeríku; (s) majeríkom;
(dva) majeríky; (bez) majeríkov; (k) majeríkom; (vidím) majeríky; (ó) majeríky!; (o) majeríkoch; (s) majeríkmi;