mach -u m. drobná nekvitnúca rastlina tvoriaca súvislý nízky porast; bot. machy Musci: mäkký, hustý m., vystlať m-om; obrásť, zarásť m-om i fraz. a) upadnúť do zabudnutia b) prestať sa vyvíjať;
machový príd.: m. porast
mach machu pl. N machy m.
mach machu pl. N machy m. ▶ drobná nekvitnúca zelená rastlina rozmnožujúca sa výtrusmi, tvoriaca súvislý nízky porast, obyč. na tienistých vlhkých miestach: mäkký, hustý m.; machom obrastené stromy; hniezdo vystlané trávou a machom; spod machu vykukli klobúky dubákov; vo vysokých horách rastú zakrpatené bochníkovité machy čiernej, červenej až fialovej farby; Vnáral sa po členky do vlhkého tmavozeleného machu. [D. Mitana] □ bot. jávsky mach Taxiphyllum barbieri rastlina využívaná v akvaristike ◘ fraz. obrásť/zarásť machom a) upadnúť do zabudnutia b) prestať sa vyvíjať c) zostarnúť
mach -u m. ‹VM› fyz. jednotka rýchlosti rovnajúca sa rýchlosti zvuku vo vzduchu, 340 m/s, zn. Ma, Machovo číslo (podľa rak. fyzika Ernsta Macha)
mach1, -u m. drobná rastlina vyskytujúca sa na tienistých vlhkých miestach: hustý, mäkký m.; obkladať m-om (napr. hroby) machovým porastom; bot. machy trieda machorastov (Musci)
● zarásť m-om zostarnúť; upadnúť do zabudnutia; obrásť, obrastať m-om a) stratiť, strácať zmysel pre pokrok; b) (o veci , jave) upadať, upadnúť do zabudnutia; mach nikdy neprerastie bor, mach nikdy neprerastie trávu (Kuk.) všetko má svoju mieru;
machový príd.: m. porast; bot. m-á flóra;
mašný príd. bás. pren. skýval m-ou bradou (Hviezd.) zarastenou
mach2, -u m. šport. rozmachnutie, seknutie do vzduchu, do prázdna pri šerme
mach i moch m. (mech) 1. csl drobná nekvitnúca rastlina tvoriaca súvislý nízky porast, bot. machy (Musci): Škári na chľievoch upkávame machom (Čierny Balog BRE); Maštaľ je ťeplá, ľebo som_u mochom poupchávau̯ (Dol. Lehota DK); Jeho burg biu̯ kon_zarústnútí mechem (Záh. Bystrica BRA); Na severňí straňe bívajú stromi obrostu̯é mechem (Kúty SKA); Na vrch kisne sa dá moch (Doľany MOD); V jeśeňi zme moh zbiraľi a zme ho nakladaľi medzi stromiki (Smižany SNV); Po mochu v ľeśe śe dobre chodzi (Ratvaj SAB) L. popeu̯aví moch (Rozbehy SEN) - druh výtrusovej rastliny, bot. lišajníky (Lichenes) F. trvá to jako mach na strese (Bošáca TRČ) - dlho; ňepójďen k ťebe, keď bi si aj mochon zarástou̯! (Vieska n. Žit. ZM) - v nijakom prípade; je jakobi ból machom obroslí (Bošáca TRČ) - predčasne zostarnutý 2. jemné perie, páperie: A tej vankúšike zme vipchali mochom (Čelovce MK); Daľi jej moch do dúchen (Kociha RS); Toto stredňe (perie), to še tež ma parac, a trece - moch, to še ňemeša v jedno (Kokšov-Bakša KOŠ) 3. gem expr. jemné chĺpky na tvári mládenca: Už má moh na brede (Roštár ROŽ); machový i mochový príd. k 1, 2: Urobiľi také machové víplňe do oblokou, abi v zime ňeťahalo (Turč. Ďur MAR); Daľi jej dve šisto mochovie duchni (Klenovec RS); Budzem mac mohovi paplani (Smižany SNV) L. mohova trava (Smižany SNV) - druh liečivej rastliny
machový p. mach
mech p. mach
mochový p. mach
moch p. mach
mach [mach, moch, mech] m 1. bot rastlina z triedy machorastov, machov (Musci): muscus arboreus: mech (MT 17. st); mach stromovy (LR1 17. st); moch, co na stresse roste (KLe 1740); wchod byl zarostl krowym a mochem (HI 18. st) L. mach zemsky aneb geleni ružek (RN 17.-18. st) plavúň obyčajný Lycopodium clavatum 2. páperie, jemné chĺpky: lanugo: mech, perj, mech na bradě (KS 1763); P. atpn Balaz Mach (SIELNICA 1572); -ový príd k 1: mechowé semeno (TT 1745); muscosus: machowy (LD 18. st)