lucifer -a m. (podľa Lucifera, vodcu diablov) čert, diabol;
pren. pejor. zlý človek; lotor (často v nadávke)
Lucifer -ra m.
lucifer -ra pl. N -ri m.
Lucifer -ra m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ (v kresťanskom náboženstve) meno zvrhnutého anjela vyhnaného z neba, vládcu pekla a vodcu démonov 2. ▶ nadprirodzená bytosť zosobňujúca zlo, zlý duch 3. lucifer pl. N -ri pejor. ▶ zlý človek (často v nadávkach); syn. čert, diabol: Ty lucifer, ty konské kopyto! [K. Lazarová]; Vždy keď sa tu objaví podobná téma, mám pocit, že tu debatujú samí spasitelia a luciferi. [Sme 2004] 4. lucifer pl. N -ri hovor. expr. ▶ živé, neposedné, neposlušné dieťa, nezbedník; syn. čert, čertík, ancikrist: ten malý l. ustavične vystrája ▷ luciferka -ky -riek ž. k 3, 4: Ja ti dám luciferku, ty diabol! - zvolala a zhurtovala. [KŽ 1957]
lucifer -a m. ‹l›
1. čert, diabol
2. pejor. zlý človek
3. expr. živý, veselý, neposedný človek, najmä dieťa, chlapec;
luciferský príd.;
lucifersky prísl.
čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)
lucifer p. čert
Lucifer, -a m. podľa náboženských predstáv vodca padlých anjelov, vládca pekla;
lucifer čert, diabol;
pren. pejor. o zlom človeku: To je taký pokušiteľ bez svedomia taký lucifer! (Tim.)
● expr. kohože l. zase privliekol? kto prišiel nevhod?;
luciferka, -y, -riek ž. čertica, diablica;
lucifer m. 1. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, diabol: lucifer (Revúca, Hor. Lehota DK, Lukáčovce HLO) F. to je horší od lucifere (Kameňany REV), azda lucifer f tebe spává (Rochovce ROŽ), to aňi ňeňi čert, to je lucifer (Návojovce TOP), lucifer mu švoger, ďabel brat (Ľubotín SAB) - o veľmi zlom človeku 2. expr. zlý, zlostný, prefíkaný človek; vzdorovité, samopašné dieťa: Te si lucifer! (Turíčky LUČ); To je lucifer chlapšisko (Turčok REV) 3. expr. má funkciu opytovacieho al. popieracieho vymedzovacieho zámena: Ani lucifer si s nó raďi nedá (Turčok REV); A kerí lucifer ích chicí, hnusobi ničobné! (Brestovany TRN); luciferisko s. zvel. expr. k 2: To chlapča je ľen takuo luciferisko (Králiky BB)
Lucifer [-fer, -per] m lat podľa náb. predstáv vládca pekla: w Luciperowy, duchu nečystem (TC 1631); angel, jus Luciper pekelni (SlK 1766-80); daemonarcha: Lucyfer, nagwyžssy ďabel (KS 1763); nazíwame gích čertmi, Písmo sw. o gedném s ních gakž nagwetssém zmínku činíwa a nazíwan bíwá w ňom: kníža tehoto sweta, knížatmi, Lucifer, Betiál, Belzebub, Satan (BN 1789)