Linda -dy Línd ž.
linda -dy línd ž. region. (strom)
linda -dy línd ž. ⟨nem.⟩ region. ▶ vysoký štíhly listnatý strom s bielou kôrou a belavo plstnatými listami na rube, rastúci najmä v lužných lesoch, bot. topoľ biely Populus alba: sadenie línd popri cestách
Linda -dy Línd ž. ⟨špan.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ zdrob. Lindička -ky -čiek, Linduška -ky -šiek
linda -y ž. ‹n› topoľ s bielou kôrou a s listami striebristými na rube, topoľ biely (bot.)
linda, -y, línd ž. kraj. topoľ biely
linda ž. 1. miest. strsl i zsl druh listnatého stromu, bot. topoľ biely (Populus alba): Mi temu ríkáme linda, fčil sa temu povidá topol (Kunov SEN); Do visokéj lindi uderiu̯ hrom (Turá Lúka MYJ); linda (Hont. Tesáre KRU); ľinda (V. Straciny MK) 2. druh listnatého stromu s voňavými liečivými kvetmi, bot. lipa (Tilia): linda (V. Maňa VRB) F. vizeráž jako linda (Bobot BÁN) - neupravene, otrhane 3. hloh ozdobená haluz, ktorú na Kvetnú nedeľu nosili deti po domoch: linda (Lukáčovce HLO)
linda ž bot topoľ biely Populus alba: chojžete chojžete pod lindu vysokú (RL 17. st)