labuť -e ž. vodný vták s dlhým prehnutým krkom, zool. Cygnus: biela, čierna l.
● biely ako l.;
labutí príd.: l-ie mláďa;
pren. l-ia šija, l. krk dlhá (-ý) a ladne prehnutá (-ý)
● kniž. l-ia pieseň posledný význačný čin, prejav pred zánikom
labuť -te -tí ž.
labuť -te -tí ž. 1. ▶ sťahovavý vodný vták z čeľade kačicovitých s dlhým klenutým krkom: biela, čierna l.; kŕdeľ labutí; kŕmiť labute; Verili [starí Gréci], že labuť spievala najsilnejšie a najprenikavejšie vtedy, keď ohlasovala vlastnú smrť. [J. Skladaná] □ zool. labuť spevavá Cygnus cygnus; labuť veľká Cygnus olor; labuť malá Cygnus columbianus 2. Labuť astron. ▶ súhvezdie severnej oblohy (Cygnus), skr. Cyg ◘ fraz. hovor. nebuď labuť a) nezdráhaj sa b) maj rozum ▷ labuťka -ky -tiek ž. zdrob.: rozprávkový príbeh o malej labuťke; z brehu jazera sme obdivovali plávajúce labuťky; zdrob. ↗ labutienka
labuť, -te ž.
1. vodný vták s dlhým, štíhlym krkom, podobný husi: biela, čínska l., biely ako l.; zool. l. veľká (Cygnus olor); l. spevavá (C. cygnus);
pren. symbol čistoty, belosti: Zas diaľ pláva slovenským krajom ako snežná labuť Hronom (Sládk.) ako biely sneh.
2. astron. Labuť súhvezdie;
labutí, -ia, -ie príd.: l-ie mláďa; pren. l. krk štíhly, tenký, l-ia šija štíhla, tenká; l-ia pieseň rozlúčková, posledná; l. spev posledné vzopätie pred smrťou, pred zánikom;
labutienka, -y, -nok ž. zdrob. expr.
labuť ž. (labút) strsl, spiš vodný vták podobný husi, zool. labuť (Cygnus): Jenno leto som dochovala aj labute (Val. Belá PDZ); Priľeceľi labuťi a vźaľi Janka (Vydrník SNV) F. husi ako labúte (Brusník REV) - o veľkých husiach; nese sa jak labut na vode (Červeník HLO) - sebavedome kráča
labuť, labud m, ž labuťa, labuda ž zool labuť Cygnus: byly labut, hus a kačka plinau (:plywagi:) (OP 1685); labud ptak a riba morska Syren rečena, prawj Aristoteles, že gsau libežneho spewu (SK 1697); cygnus argutus olor: pekňe spjwagjcá labut (KS 1763); x. pren (o krásnej žene): Kupidovou jiste strelou ranen sem pretežce, nad to, spanilá labuť odejmáš mi všeckú chuť (ASL 1603-04) F. (krásna pani má) krk subtilný, ne práve velikéj dlúhosti, jak perí labuťa, takovej bielosti (ASL 1702); žiw byl labud w bylem peri (GŠ 1758); drenso: sskrypám gako labut (KS 1763); bgely ge gako labuda (KP 18. st); spem pretio, non emo: lepssy gest wčil geden wrabec, nežly zagtra gedna labuta (KS 1763) P. atpn Stanislawa Labudy (P. ĽUPČA 1580); labutí, labuťový príd: cygneus: laboti (!) péro (WU 1750); pri smrti labudowe spewy (SK 1697); cauda pavonis: labutowe perj (OCh 17. st); w labutowych perinach spali (WS 18. st)