lizák -a m. expr.
1. hovor. jazyk (dobytka, zveri)
2. expr. rozmazaná škvrna: l-y v zošite
lizák -ka pl. N -ky m. 1. poľov. profes. ▶ jazyk raticovej zveri (srnčej, danielej, jelenej a pod.): podľa poľovníkov zver nemá jazyk, ale l.; Uvoľníme hrtan s lizákom a na hrtane urobíme uzol. [V. Richter - L. Ruman] 2. hovor. expr. ▶ zašpinená al. nedočistená plocha na určitom predmete, obyč. podlhovastého tvaru, fľak, šmuha; syn. lízanec: lizáky na skle; V škole sa všetko opakovalo - lizáky na oknách, zaprášené kvetináče. [D. Dušek]
lizák, -a m. expr. jazyk: Lizák tvoj spenený každý pník oblizuje. (Pláv.)
(jeden) lizák; (bez) lizáka; (k) lizáku; (vidím) lizák; (ó) lizák!; (o) lizáku; (s) lizákom;
(tri) lizáky; (bez) lizákov; (k) lizákom; (vidím) lizáky; (ó) lizáky!; (o) lizákoch; (s) lizákmi;