lipa1 lipy líp ž. 1. ▶ listnatý opadavý strom z čeľade lipovitých s rozložitou korunou, srdcovitými listami, svetložltými voňavými kvetmi a s ľahko opracovateľným mäkkým drevom: stará, mohutná, košatá l.; l. - symbol slovanstva; zakvitnutá koruna lipy; vysadiť, vyťať lipu; sladká omamná vôňa líp prilákala množstvo včiel; cesta lemovaná lipami; Keď konečne usne, v lipách pod oknom sa zobúdzajú vtáky. [M. Válek] □ bot. lipa malolistá Tilia cordata; lipa veľkolistá Tilia platyphyllos
2. hovor. ▶ lipové kvety, používané pre vysoký obsah liečivých látok vo farmaceutickom priemysle a pri výrobe kozmetických prípravkov; syn. lipina: sušená l.; zbierať, trhať lipu; ísť na lipu; čaj z voňavej lipy; výrobok obsahuje výťažok z lipy
3. ▶ lipové drevo, lipovina; výrobok z neho: telo gitary je z lipy; použiť selektovanú lipu; zvuk lipy je veľmi vyrovnaný a harmonický
4. ▶ (plastová) dyha farbou a štruktúrou podobná lipovému drevu, napodobenina využívaná v nábytkárstve: v ponuke sú buk, čerešňa a l.; použiť nepravú lipu
◘ fraz. expr. byť otrhaný ako lipa byť v zlom, znehodnotenom oblečení, byť veľmi otrhaný; ošklbať niekoho ako lipu pripraviť niekoho o majetok, obrať niekoho podvodným spôsobom o peniaze
▷ zdrob. k 1 ↗ lipka; lipisko -ka lipísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: stáročné košaté l. neobčiahnu okolo kmeňa ani traja chlapi
lipka -ky lipiek ž. 1. zdrob. ▶ malá al. mladá lipa1: mladá l.; svieža zeleň lipiek; V tom istom roku sadili na námestí lipku slobody. [P. Bunčák]; Horela lipka, horela, pod ňou panenka sedela. [ľudová pieseň]
2. ▶ izbová rastlina (drevina) z čeľade lipovitých pôvodom z južnej Afriky, s chlpatými srdcovitými listami podobnými listom lipy1 a s chocholíkom bielych kvetov s purpurovými tyčinkami: pestovať lipku; l. obľubuje v lete bohatú zálievku □ bot. lipka africká Sparmannia africana