lazár -a m. hovor. (podľa Lazára, žobráka z evanjelia) zmrzačený al. chorý človek; mrzák, úbožiak: má ženu l-a; je l. na nohy;
lazársky príd. i prísl.
Lazár -ra m. ⟨hebr.⟩ 1. pl. N -rovia ▶ mužské rodné (krstné) meno 2. bibl. ▶ chorý žobrák, za života trpiaci a po smrti Bohom vyvýšený (Evanjelium podľa Lukáša): podobenstvo o boháčovi a žobrákovi Lazárovi 3. bibl. ▶ Ježišov priateľ, ktorého na štvrtý deň po smrti Ježiš vzkriesil (Evanjelium podľa Jána): vzkriesenie Lazára 4. lazár, lazar pl. N -ri hovor. ▶ zmrzačený al. chorý, zúbožený človek, mrzák, chudák, úbožiak: starí lazári; je z neho úplný l.; hrajú futbal ako lazari; Z hŕby zdrapov sa zdvihol ubiedený a dokaličený lazár s ofačovanou tvárou. [Sme 1999] ◘ fraz. byť/ležať ako Lazár byť nemohúci, bez vlády, sily ▷ dom. k 1 Lazo Laza pl. N Lazovia; zdrob. k 1 Lazárko -ka pl. N -kovia; lazárik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. expr. k 3: úbohý malý l.
lazár -a m. ‹VM› chorý, zúbožený, prípadne zmrzačený človek, úbožiak (podľa bibl. žobráka Lazára)
lazár p. mrzák
mrzák človek s trvalou telesnou chybou • kalika: narodiť sa ako mrzák, kalika • invalid (mrzák následkom úrazu, choroby) • hovor. lazár • hovor. pejor. kripel
lazár, -a m. hovor. zmrzačený al. chorý človek; chudák, úbožiak, mrzák: S prebelasenou tvárou a s pripuchnutým jedným okom bol ako biedny lazár. (Jégé);
pren. o slabom, chorľavom, biednom, úbohom zvierati: Takého lazára on v stajni nestrpí. (Kuk.);
lazársky príd.: l-a okyptenosť (Kuk.);
lazárstvo, -a str. zried. chorľavosť, úbohosť, mrzáctvo (Vaj.);
lazárik, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. expr. (Vans., Gab.)
(jeden) lazár; (bez) lazára; (k) lazárovi; (vidím) lazára; (ó) lazár!; (o) lazárovi; (s) lazárom;
(dvaja) lazári; (bez) lazárov; (k) lazárom; (vidím) lazárov; (ó) lazári!; (o) lazároch; (s) lazármi;