lata laty lát ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ drobnejšie rezivo s obdĺžnikovým, štvorcovým al. trojuholníkovým prierezom; tenšia drevená doska: dlhá, krátka, úzka l.; poklincovaná l.; zatĺkať, pribíjať laty; zlomiť na niekom latu pri bitke; pozbíjal z lát psiu búdu; Cez škáry medzi latami presvitá slnko a napĺňa kabínku žiarivým teplým chvením. [H. Dvořáková]; Z tej doliny na tú preložím si latu. [ľudová pieseň] □ stav. murárska lata pomôcka používaná na kontrolu rovnosti omietok, podláh a pod., vodováha, libela
2. geod. ▶ skrátené označenie rôznych meracích pomôcok, obyč. na meranie dĺžok v teréne: meracia l. na priame meranie; diaľkomerná l. na optické meranie; nivelačná, tachymetrická l. so stupnicou na invarovom páse
3. expr., často pejor. ▶ dievčina al. žena s malými prsami, s plochou hruďou, nevýraznej postavy; veľmi chudá osoba vôbec: l., a nie modelka; v triede sú samé laty; prezývali ju, ho l.; Má síce krásny kožuch, ale v ňom nič, taká lata! [Vč 1983]
◘ fraz. rovný ako lata a) (o chrbte) nápadne vzpriamený b) (o povrchu) vyrovnaný, hladký; hrub. rovná ako lata (o žene) chudá, obyč. s plochou hruďou; tenký ako lata veľmi chudý; dať niečo do laty dať niečo do poriadku, upraviť, opraviť niečo; dávať/dať/stavať/postaviť niekoho do laty nútiť, donútiť niekoho dodržiavať pravidlá, učiť, naučiť niekoho disciplíne
▷ zdrob. ↗ latka; latôčka -ky -čok ž. zdrob. expr. k 1: drevená l. s pásikmi krepového papiera
latka -ky latiek ž. 1. zdrob. ▶ malá lata: úzka, tenká l.; hrča, dierka v latke; rámiky z drevených latiek; poodtŕhané latky z bránky; ohradiť, preložiť niečo latkami; Dievča zvýsklo, ale nechalo sa bozkávať ponad končisté latky plota. [H. Zelinová]; pren. expr. Taká latka s trnkovými očami to bola. [P. Andruška] dievča chudej postavy
2. šport. ▶ žrď určujúca výšku skoku: l. sa drží; l. spadla; skokan prekonal latku vo výške dvoch metrov; Pred prvým pokusom mala veľký rešpekt a skončila pod latkou, druhý bol lepší, aj keď jasne latku zhodila, v treťom pokuse už bola za latkou. [Pd 2007]
◘ fraz. publ. nasadiť/nastaviť/postaviť latku vysoko urobiť niečo na veľmi dobrej úrovni ako vzor; podliezať/podliezť latku a) nepodávať, nepodať výkon primeraný schopnostiam al. už predtým dosiahnutej úrovni b) vyhýbať sa, vyhnúť sa ťažkostiam, voliť si, zvoliť si ľahšiu cestu; vysoko si postaviť latku byť k sebe veľmi náročný
látka -ky látok ž. 1. odb. ▶ hmota s istým fyzikálnym al. chemickým zložením; hmota, ktorá sa na niečo používa al. z ktorej sa niečo vyrába, materiál: plynná, tekutá, tuhá l.; pohonná, stavebná l.; očkovacia l. chrániaca pred určitými ochoreniami; plastické látky; chemické, minerálne látky; rádioaktívna, bojová l.; omamné, návykové, psychotropné látky; výživné látky v potrave; prchavé, horľavé aromatické látky; premena, výmena látok v organizme; farmaceutický výskum nových účinných látok; obsahovať cudzorodé, jedovaté, škodlivé, rakovinotvorné látky; chem. anorganická l. z neživej prírody; organická l. zo živej prírody; fyz. elektricky vodivá l. látka, ktorou sa šíri elektrická energia, vodič
2. textil. ▶ tkaný al. pletený plošný výrobok, obyč. slúžiaci ako materiál na šitie, tkanina, pletenina: jemná, teplá, lesklá l.; tenká, hrubá l.; zamatová, vlnená, hodvábna l.; úpletová l.; kabátová l.; letná, zimná l.; ručne tkaná l.; sivá l. nohavíc; l. na šaty; sukňa z kockovanej látky; kus, bal, zdrap látky; ozdobný pruh, pás látky; mäkké záhyby látky; šiť z látky; prať látku; Čalúnenie je z kvalitných poťahových látok. [NP 1983]
3. ▶ materiál na spracovanie tvorivou duševnou činnosťou, prameň; námet literárneho diela, rozprávania a pod.; predmet, obsah výpovede: prednášková l.; učebná l. učivo; vďačná l. na rozhovor; l. na román o Veľkej francúzskej revolúcii; spôsob podania látky; preberať novú látku; žiaci zvládli látku na prijímacie pohovory; Ak spracúva tú istú látku historik i spisovateľ, každý sa jej zmocňuje iným spôsobom. [Ľ. Zúbek]
4. filoz. ▶ matéria; (v aristotelovskej a stredovekej filozofii) materiálna príčina vecí, potencia, ktorú ku skutočnosti privedie forma, tvar: jednota látky a tvaru