Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská

lačný príd.

1. nenajedený, hladný, op. sýty: 1. človek; na l. žalúdok pred jedením

2. dychtivý, túžiaci, žiadostivý: l-é oči, l. po poznaní, za poznaním, l. na peniaze

sýty l-ému neverí;

lačno, lačne prísl.: l. hltať, fajčiť; l. striehnuť;

lačnosť -i ž. hlad, žiadostivosť: l. za majetkom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lačný; lačno, lačne prísl.; lačnosť ‑i ž.

lačný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ majúci pocit hladu, nenajedený; syn. hladný; op. sýty: lačné dieťa; Okolo hlavy mu poletovali lačné sýkorky a vrabce. [V. Šikula]; Som lačný, tetka, idem si dačo hľadať pod zub. [L. Ťažký]na lačný žalúdok pred jedením, nalačno
2. trochu expr. (i po čom; za čím; na čo) ▶ vyjadrujúci túžbu, túžiaci, žiadostivý, dychtivý, chtivý; svedčiaci o tom: l. po podrobnostiach; boli sme lační po úprimnosti, za zábavou; médiá lačné po senzáciách; pozerať (sa) lačnými očami; Mladá je ufňukaná, navoňaná, sebaistá a hlavne lačná na peniaze. [NČ 2008]
fraz. byť lačný ako vlk byť veľmi hladnýparem. sýty lačnému neverí ktodostatok, odmieta pochopiť, uznať potreby iných

dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivýžiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľadtúžiacibažiacibaživýbažnýhladnýlačnýsmädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstvetúžobný: túžobné očakávanienedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosťexpr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtenázried. pachtivý


hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravuprázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedenýnenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené detivyhladnutývyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlkexpr. hladošský: hladošské krkynedojedený: chlapec je stále nedojedenýnenásytnýpejor.: nenažranýnenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelmazried. vypostený

2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý


lačný 1. p. hladný 1 2. p. túžobný, žiadostivý


túžobný vyjadrujúci túžbu, plný túžby • dychtivýžiadostivýroztúžený: túžobné, dychtivé očakávanie; túžobný, žiadostivý, roztúžený pohľadzbožný: zbožné želanielačnýarch. žíznivýzried. pachtivý (Figuli)kniž. zastaráv. nyvý


žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobnýroztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľadzažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivýdychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaníhladnýlačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očamizastar. baživýzried. bažný: baživý chvályhorúcináruživývášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lačný príd.

1. hladný, nenajedený: l. človek, l. ako vlk veľmi; na l. žalúdok pred jedením; pred raňajkami

Sýty lačnému neverí (prísl.) o nepochopení, neporozumení potrieb druhého;

2. dychtivý, túžiaci: l. pohľad, l-é oči, l. po senzáciách, po novotách;

lačno /-e prísl.: l. hltať; pren. lačno striehne každý pohyb (Zúb.) dychtivo;

lačnosť, -ti ž. hlad;

pren. dychtivosť, baženie: bezuzdná l. po zemi, po majetku

Morfologický analyzátor

lačný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) lačný; (bez) lačného; (k) lačnému; (vidím) lačného; (o) lačnom; (s) lačným;

(dvaja) lační; (bez) lačných; (k) lačným; (vidím) lačných; (o) lačných; (s) lačnými;


(jeden) lačnejší; (bez) lačnejšieho; (k) lačnejšiemu; (vidím) lačnejšieho; (o) lačnejšom; (s) lačnejším;

(dvaja) lačnejší; (bez) lačnejších; (k) lačnejším; (vidím) lačnejších; (o) lačnejších; (s) lačnejšími;


(jeden) najlačnejší; (bez) najlačnejšieho; (k) najlačnejšiemu; (vidím) najlačnejšieho; (o) najlačnejšom; (s) najlačnejším;

(štyria) najlačnejší; (bez) najlačnejších; (k) najlačnejším; (vidím) najlačnejších; (o) najlačnejších; (s) najlačnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) lačný; (bez) lačného; (k) lačnému; (vidím) lačný; (o) lačnom; (s) lačným;

(tri) lačné; (bez) lačných; (k) lačným; (vidím) lačné; (o) lačných; (s) lačnými;


(jeden) lačnejší; (bez) lačnejšieho; (k) lačnejšiemu; (vidím) lačnejší; (o) lačnejšom; (s) lačnejším;

(tri) lačnejšie; (bez) lačnejších; (k) lačnejším; (vidím) lačnejšie; (o) lačnejších; (s) lačnejšími;


(jeden) najlačnejší; (bez) najlačnejšieho; (k) najlačnejšiemu; (vidím) najlačnejší; (o) najlačnejšom; (s) najlačnejším;

(tri) najlačnejšie; (bez) najlačnejších; (k) najlačnejším; (vidím) najlačnejšie; (o) najlačnejších; (s) najlačnejšími;


ženský rod

(jedna) lačná; (bez) lačnej; (k) lačnej; (vidím) lačnú; (o) lačnej; (s) lačnou;

(dve) lačné; (bez) lačných; (k) lačným; (vidím) lačné; (o) lačných; (s) lačnými;


(jedna) lačnejšia; (bez) lačnejšej; (k) lačnejšej; (vidím) lačnejšiu; (o) lačnejšej; (s) lačnejšou;

(tri) lačnejšie; (bez) lačnejších; (k) lačnejším; (vidím) lačnejšie; (o) lačnejších; (s) lačnejšími;


(jedna) najlačnejšia; (bez) najlačnejšej; (k) najlačnejšej; (vidím) najlačnejšiu; (o) najlačnejšej; (s) najlačnejšou;

(štyri) najlačnejšie; (bez) najlačnejších; (k) najlačnejším; (vidím) najlačnejšie; (o) najlačnejších; (s) najlačnejšími;


stredný rod

(jedno) lačné; (bez) lačného; (k) lačnému; (vidím) lačné; (o) lačnom; (s) lačným;

(dve) lačné; (bez) lačných; (k) lačným; (vidím) lačné; (o) lačných; (s) lačnými;


(jedno) lačnejšie; (bez) lačnejšieho; (k) lačnejšiemu; (vidím) lačnejšie; (o) lačnejšom; (s) lačnejším;

(tri) lačnejšie; (bez) lačnejších; (k) lačnejším; (vidím) lačnejšie; (o) lačnejších; (s) lačnejšími;


(jedno) najlačnejšie; (bez) najlačnejšieho; (k) najlačnejšiemu; (vidím) najlačnejšie; (o) najlačnejšom; (s) najlačnejším;

(štyri) najlačnejšie; (bez) najlačnejších; (k) najlačnejším; (vidím) najlačnejšie; (o) najlačnejších; (s) najlačnejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko LAČNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 198×, celkový počet lokalít: 64, najčastejšie výskyty v lokalitách:
TEPLIČKA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 24×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 18×;
ČEMERNÉ (obec VRANOV NAD TOPĽOU), okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 13×;
SPIŠSKÝ ŠTVRTOK, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 7×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 6×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
DIELY (obec NITRA), okr. NITRA – 5×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
HRANOVNICA, okr. POPRAD – 4×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor