líška -y -šok ž.
1. psovitá šelma s jemnou kožušinou a huňatým chvostom, zool. Vulpes;
pren. expr. falošný, prešibaný človek: stará l.
2. kožušina z nej: polárna, strieborná l.
● falošný ako l. prefíkaný; každá líška svoj chvost chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba;
lišací, líščí príd.: l. chvost, l-ie mláďa, l. kožuch;
líštička -y -čiek ž. zdrob.
líška -ky líšok ž. 1. ▶ stredne veľká divožijúca šelma z čeľade psovitých s hnedoryšavou al. striebrosivou srsťou a mohutným chvostom, obývajúca rôznorodé prostredie, často lovená pre jemnú kožušinu: hrdzavá l.; lov na líšku; chytať líšky do klepcov; zlikvidovať besnú líšku; útoky líšok na labute; líškami vyplienené vtáčie hniezda; vakcinácia líšok proti besnote; Hajnalka vycítila zisk a peniaze, ako chrt zacíti pach líšky. [H. Zelinová] □ zool. líška obyčajná Vulpes vulpes; líška polárna Alopex lagopus žije v polárnych oblastiach a jej zimná srsť je čisto biela 2. hovor. ▶ vypracovaná koža so srsťou z tohto zvieraťa, líščia kožušina; výrobok z nej: kúpiť si pravú líšku; okolo krku mala striebornú líšku 3. expr. ▶ kto sa vie vynájsť v každej situácii, obratne využívajúc úskoky a ľsti vo svoj prospech, prešibanec, prefíkanec; syn. lišiak: veľká l.; dedo bol stará l.; Krčmár bol jednak húžva a jednak líška podšitá, vybitá. [K. Horák] ◘ fraz. prefíkaný ako líška (o človeku) veľmi prešibaný ľstivý, úskočný; urobiť poriadok ako líška v kuríne celkom niečo zničiť, vyplieniť; líšku líškou honiť ísť na fígeľ fígľom; prešibaná/falošná líška ľstivý, úskočný človek; tam, kde líšky dávajú dobrú noc ďaleko od ľudských obydlí, niekde na samote ◘ parem. každá líška svoj chvost chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba ▷ líštička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: l. kmotrička (v rozprávkach); Stála tam malá hrdzavá líštička. [J. Blažková]; líštisko -ka -tisk s., v sg. N a A i ž. zvel.: l. nepodarené; bola to riadna l.
líška p. prefíkanec
prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník
p. aj ziskuchtivec
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
líška, -y, -šok ž.
1. psovitá šelma s dlhým huňatým chvostom: falošný, ľstivý ako l.; zool. l. obyčajná (Vulpes vulpes);
pren. expr. prefíkaný, ľstivý, prešibaný človek, lišiak, figliar, huncút: falošná, vybitá, stará l.
● Každá líška svoj chvost chváli (prísl.) každý vyzdvihuje seba, svoju prácu, vec a pod.;
2. kožušina z líšky: červená, polárna (modrá), strieborná l.;
lišací i líščí, -ia, -ie príd. k 1: l. chvost, l. brloh, l-ia diera, l-ia bunda, l-ia koža, l-ia stopa;
líškový príd. k 2: l. rukávnik;
líštička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: lištička-kmotrička (v rozprávkach)
(jedna) líška; (bez) líšky; (k) líške; (vidím) líšku; (ó) líška!; (o) líške; (s) líškou;
(dve) líšky; (bez) líšok; (k) líškam; (vidím) líšky; (ó) líšky!; (o) líškach; (s) líškami;