Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská

kyslý príd.

1. kt. má chuť ako ocot: k-é víno, ovocie; k-á kapusta kvasená, sudová; k-é mlieko skysnuté, op. sladké

2. chem. kt. má vlastnosti kyselín, op. zásaditý: k-é pôdy, k-á reakcia; k. dážď obsahujúci koncentrované priemyselné splodiny, osobitne kysličníky síry a dusíka

3. expr. zatrpknutý, nevľúdny: k. úsmev

zahryznúť do k-ho jablka; to je k-é hrozno niečo nedostupné;

na kyslo → nakyslo;

kyslo prísl.: k. chutiť; k. sa tváriť neprívetivo;

kyslosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kyslý; kyslo prísl.; kyslosť ‑i ž.

kyslý -lá -lé príd. 1. 2. st. -lejší ▶ majúci ostrú, niekedy aj zvieravú chuť al. vôňu ako ocot al. citrón: k. nálev; kyslé hrozno, víno, ovocie; kyslé cukríky; mať rád kyslejšie jedlá; k. pach potu; v nevetranej miestnosti bol k. zápach; Keď som k nemu prišiel, vybral mi tú najtvrdšiu a najkyslejšiu, najnepodarenejšiu hrušku. [V. Šikula]kyslá kapusta kapusta narezaná na tenké prúžky a kvasená v sudoch; kyslé uhorky zavárané v octovom kyslom al. sladkokyslom náleve; kyslá omáčka, polievka zahustená kyslou smotanou a ochutená octom al. citrónom; kyslá ryba naložená v octovom náleve
2.ktorý cieleným pôsobením fermentov, enzýmov, rozličných mliečnych kultúr nadobudol kyslú chuť a zhustol: kyslá smotana op. sladká; kyslé mlieko skysnuté, skýšené, sadnuté, op. sladké
3. odb. ▶ majúci al. prejavujúci vlastnosti kyselín; op. zásaditý: chem. k. roztok so zvýšenou koncentráciou vodíkových iónov; kyslá reakcia prebiehajúca v roztokoch pôsobením vodíkových iónov, vyjadrená číslom pH (vodíkového exponenta); kyslá soľ obsahujúca vodíkové ióny, kovové ióny a kyslý zvyšok; ekol. kyslé prostredie; kyslé dažde ekologicky škodlivé dažde vyvolané vymývaním oxidov dusíka a síry z atmosféry; poľnohosp. kyslá pôda s vysokou kyslosťou vyjadrenou pH; geol. kyslé horniny vyvreté horniny so 65 +perc+ a vyšším obsahom oxidu kremičitého, napr. žula
4. 2. st. -lejší expr.ktorý je prejavom nespokojnosti, trpkosti, nevôle, neprívetivý, zatrpknutý: k. pohľad, úsmev; urobiť, vystrúhať kyslú grimasu, tvár; Ešte aj Kares za pultom bol dnes akýsi kyslejší ako zvyčajne. [L. Ballek]
fraz. zahryznúť do kyslého jablka začať riešiť nepríjemnú záležitosť ◘ parem. čo má byť kyslé, nech bude s octom

kyslý 1. majúci štipľavú, ostrú, zvyčajne aj zvieravú chuť ako napr. ocot (op. sladký): kyslý citróntrpkokyslýtrpký (o víne a o ovocí): trpkokyslé víno, trpké višnenezrelýnedozretý (ktorý ešte nemá sladkosť zrelého plodu; o ovocí): jedla drobné, kyslé, nezrelé, nedozreté jabĺčkaskysnutýskýšenýsadnutý (o mlieku) • kvasenýsudový (upravený, konzervovaný kvasením; o niektorých druhoch zeleniny): kvasené uhorky; kyslá, sudová kapustakyslastýkyslavýkyselkavýnakyslastýnakyslý (trocha kyslý): kyslasté, kyslavé, kyselkavé, nakyslasté ovocné cukríkytrpkastý (trocha trpký)

2. p. nevľúdny 1


nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivýnemilýneláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatiamrzutýnamrzenýnevrlýnamosúrenýkniž. moróznyhovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzorzamračenýmračnýzamosúrenýpochmúrnypošmúrnyzachmúrenýchmúrnyzastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladustudenýchladnýodmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správaniemrazivýodmietavýpren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomupren. expr. kyslý

p. aj nepríjemný; zlý

2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivýnepríjemnýzlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasiekniž. nehostinnýdrsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný krajpochmúrnypošmúrnychmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domuťaživýsmutnýkniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba


trpký 1. ktorý je ostrý, nepríjemný, zvieravý (o chuti); ktorý sa vyznačuje nepríjemnou zvieravou chuťou • príkry: trpká, príkra chuť liekovhorký: horké kvapkykyslý (obyč. o nezrelom ovocí): trpké, kyslé jabĺčkatrpkastý (trocha trpký)

2. p. bolestný 1, ťažký 3, smutný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kyslý, 2. st. -ejší príd. ostrej, štipľavej chuti ako ocot al. citrón: k-é víno, k-á chuť, k-é uhorky naložené v octe al. kvasené, k-á kapusta kvasená v sude, surová i prívar z nej, k-é mlieko skysnuté; k-á smotana skysnutá al. z kyslého mlieka; k-é trávy šachorovité, rastúce na zlej pôde; k-á pôda močaristá, vlhká; chem. k-á reakcia; pren. k. výraz nevľúdny, k-á tvár nevľúdna, k. úsmev zatrpknutý;

na kyslo: zemiaky, polievka, mäso na k.;

kyslo prísl.: k. sa tváriť, k. sa usmiať;

kyslosť, -ti ž.: k. pôdy, vína

Morfologický analyzátor

kyslý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) kyslý; (bez) kyslého; (ku) kyslému; (vidím) kyslého; (o) kyslom; (s) kyslým;

(traja) kyslí; (bez) kyslých; (ku) kyslým; (vidím) kyslých; (o) kyslých; (s) kyslými;


(jeden) kyslejší; (bez) kyslejšieho; (ku) kyslejšiemu; (vidím) kyslejšieho; (o) kyslejšom; (s) kyslejším;

(dvaja) kyslejší; (bez) kyslejších; (ku) kyslejším; (vidím) kyslejších; (o) kyslejších; (s) kyslejšími;


(jeden) najkyslejší; (bez) najkyslejšieho; (k) najkyslejšiemu; (vidím) najkyslejšieho; (o) najkyslejšom; (s) najkyslejším;

(traja) najkyslejší; (bez) najkyslejších; (k) najkyslejším; (vidím) najkyslejších; (o) najkyslejších; (s) najkyslejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) kyslý; (bez) kyslého; (ku) kyslému; (vidím) kyslý; (o) kyslom; (s) kyslým;

(štyri) kyslé; (bez) kyslých; (ku) kyslým; (vidím) kyslé; (o) kyslých; (s) kyslými;


(jeden) kyslejší; (bez) kyslejšieho; (ku) kyslejšiemu; (vidím) kyslejší; (o) kyslejšom; (s) kyslejším;

(tri) kyslejšie; (bez) kyslejších; (ku) kyslejším; (vidím) kyslejšie; (o) kyslejších; (s) kyslejšími;


(jeden) najkyslejší; (bez) najkyslejšieho; (k) najkyslejšiemu; (vidím) najkyslejší; (o) najkyslejšom; (s) najkyslejším;

(dva) najkyslejšie; (bez) najkyslejších; (k) najkyslejším; (vidím) najkyslejšie; (o) najkyslejších; (s) najkyslejšími;


ženský rod

(jedna) kyslá; (bez) kyslej; (ku) kyslej; (vidím) kyslú; (o) kyslej; (s) kyslou;

(dve) kyslé; (bez) kyslých; (ku) kyslým; (vidím) kyslé; (o) kyslých; (s) kyslými;


(jedna) kyslejšia; (bez) kyslejšej; (ku) kyslejšej; (vidím) kyslejšiu; (o) kyslejšej; (s) kyslejšou;

(štyri) kyslejšie; (bez) kyslejších; (ku) kyslejším; (vidím) kyslejšie; (o) kyslejších; (s) kyslejšími;


(jedna) najkyslejšia; (bez) najkyslejšej; (k) najkyslejšej; (vidím) najkyslejšiu; (o) najkyslejšej; (s) najkyslejšou;

(dve) najkyslejšie; (bez) najkyslejších; (k) najkyslejším; (vidím) najkyslejšie; (o) najkyslejších; (s) najkyslejšími;


stredný rod

(jedno) kyslé; (bez) kyslého; (ku) kyslému; (vidím) kyslé; (o) kyslom; (s) kyslým;

(dve) kyslé; (bez) kyslých; (ku) kyslým; (vidím) kyslé; (o) kyslých; (s) kyslými;


(jedno) kyslejšie; (bez) kyslejšieho; (ku) kyslejšiemu; (vidím) kyslejšie; (o) kyslejšom; (s) kyslejším;

(tri) kyslejšie; (bez) kyslejších; (ku) kyslejším; (vidím) kyslejšie; (o) kyslejších; (s) kyslejšími;


(jedno) najkyslejšie; (bez) najkyslejšieho; (k) najkyslejšiemu; (vidím) najkyslejšie; (o) najkyslejšom; (s) najkyslejším;

(tri) najkyslejšie; (bez) najkyslejších; (k) najkyslejším; (vidím) najkyslejšie; (o) najkyslejších; (s) najkyslejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KYSLÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
DOBRÁ NIVA, okr. ZVOLEN – 5×;
SÁSA, okr. ZVOLEN – 5×;
MESTO-JUH (obec KRUPINA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 3×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 2×;
ŠTÚROVO, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
ŽIBRITOV, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 1×;
BABINÁ, okr. ZVOLEN – 1×;
HONTIANSKE NEMCE, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor