kuvik -a mn. N a A -y m. nočný vták príbuzný sove (podľa povery veštiaci smrť), zool. Athene nocturna;
pren. expr. živ. mn. -ci kto predpovedá nešťastie, pesimista: nestraš, ty k.!
kuvičí príd.: (ozývajú sa) k-ie hlasy (i pren.)
kuvi, kuví, kuvik1 cit. ▶ napodobňuje zvukový prejav kuvika2: k., k., ozývalo sa z lesa
kuvik2 -ka m. 1. pl. N a A -ky ▶ nočný vták z čeľade sovovitých rozšírený v lesoch i v kultúrnych oblastiach celej strednej Európy: na strome sedí k.; vonku počuť kuvika; Nedesili ho kuviky ani užovky a iná háveď, keď sa o polnoci chodil kúpať do rieky. [V. Ferko] □ zool. kuvik krahulcovitý Surnia ulula, syn. krahuľa hôrna; kuvik kapcavý Aegolius funereus, syn. pôtik kapcavý; kuvik plačlivý Athene noctua 2. pl. N -ici/-ikovia G -kov expr. ▶ kto predpovedá, veští napriaznivý vývin udalostí, nešťastie, neúspech: všetci prítomní zahriakli kuvika; nestraš, ty k.! Bolo to v čase, keď sa pochybovači a kuvici už znovu pokúšali dostať do sedla. [I. Izakovič]
kuvik p. pesimista
pesimista kto má sklony vidieť vo všetkom len záporné, zlé stránky (op. optimista): človek nesmie byť pesimistom • expr. kuvik: Nestraš, ty kuvik!
kuvik, -a, mn. č. -y m. nočný vták, najmensší z čeľade sov; zool. k. obyčajný (Athene noctua);
kuvičí, -ia, -ie príd.: k. škrek, k-ie mláďa; k. hlas hlas kuvika;
pren. reč veštiaca niečo zlého, nešťastie, koniec, zánik: k-ie proroctvá (Vaj.)
(jeden) kuvik; (bez) kuvika; (ku) kuvikovi; (vidím) kuvika; (ó) kuvik!; (o) kuvikovi; (s) kuvikom;
(dvaja) kuvici; (bez) kuvikov; (ku) kuvikom; (vidím) kuvikov; (ó) kuvici!; (o) kuvikoch; (s) kuvikmi;
(štyri) kuviky; (bez) kuvikov; (ku) kuvikom; (vidím) kuviky; (ó) kuviky!; (o) kuvikoch; (s) kuvikmi;