kuruc -a m. hist. účastník stavovských povstaní v 17. a 18. stor. v Uhorsku;
kurucký príd.: k-é vojny
kuruc -ca pl. N -ci m. ⟨maď. ~ lat.⟩ hist. ▶ uhorský vojak bojujúci na strane vzbúrencov v období stavovských protihabsburských povstaní v 17. a na začiatku 18. stor.: zajatí kuruci; mesto dobyté kurucmi; boje medzi kurucmi a cisárskymi labancami; Veľmi zle bolo na Orave, keď sa do oravskej doliny nahrnuli kuruci. [A. Habovštiak]
kuruc -a m. ‹maď› hist. účastník rozličných uhorských povstaní;
kurucký príd.
kuruc, -a m. hist.
1. vojak z Dóžovho povstania r. 1514;
2. stúpenec národnooslobodzovacieho boja v XVII.-XVIII. stor. v Uhorsku;
kurucký príd.: k-á vojna, k-á zástava, k-á pieseň, k-é vojsko
(jeden) kuruc; (bez) kuruca; (ku) kurucovi; (vidím) kuruca; (ó) kuruc!; (o) kurucovi; (s) kurucom;
(dvaja) kuruci; (bez) kurucov; (ku) kurucom; (vidím) kurucov; (ó) kuruci!; (o) kurucoch; (s) kurucmi;