kupec -pca m.
1. kto niečo kupuje, kupujúci: hľadať k-a na dom
2. v min. obchodník: bohatý k.;
kupecký príd. k 2: k-á cesta, k. pomocník
kupec kupca pl. N kupci m. 1. ▶ kto niečo získava za peniaze, kto kupuje, kupujúci, zákazník: dobrý k.; vážny, seriózny k.; potenciálny, bohatý, solventný k.; lákať, vábiť kupcov; nájsť, mať vhodného kupca na záhradu, na dom; kupci uprednostňujú byty v pôvodnom stave 2. ▶ (v minulosti) kto kupoval a predával, kto obchodoval s nejakým tovarom, obchodník: podomový k.; konský k.; Potomkovia ázijských kupcov, ktorí sa vydali Hodvábnou cestou na Západ, si tu založili živnosti. [InZ 1999] ◘ parem. dobrý tovar kupca nájde predá sa ▷ kupčisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: Veď je to šaľo, to bradaté kupčisko! [K. Horák]
kupec 1. p. zákazník 2. p. obchodník
obchodník kto sa zaoberá obchodom • hovor. pejor. kšeftár: obchodník, kšeftár s drogami • zastar. kupec (v minulosti): kupci tvorili bohatú vrstvu mesta • subšt. biznismen • priekupník • hovor. pejor. handliar (kto kupčí s tovarom) • hovor. zastar. sklepár (majiteľ obchodu) • hovor. pejor. šmelinár (kto sa zaoberá šmelinou) • subšt. vekslák (kto nedovolene obchoduje s valutami)
zákazník kto kupuje tovar al. platí za služby: predavač zdvorilý k zákazníkom • kupec • kupujúci (kto niečo kupuje): hľadať kupca na dom; v obchode niet kupujúcich • klient (kto používa služby niekoho): lekár má veľa klientov • spotrebiteľ • konzument (kto kupuje, spotrebúva tovar): vyhovieť požiadavkám spotrebiteľa, konzumenta • odberateľ (kto niečo kupuje, odoberá): vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi • predplatiteľ • abonent (kto niečo objedná a vopred zaplatí): predplatiteľ, abonent časopisu • subskribent (kto sa zaviazal odoberať knihy, platne a pod.): prihlásiť sa za subskribenta • subšt. kunčaft: stratiť kunčaftov
kupec, -pca m.
1. človek, ktorý kupuje, kupujúci: dobrý k., vážny k., nájsť k-a na niečo
● dobrý tovar kupca nájde (prísl.) predá sa;
2. zastar. človek, ktorý kupuje a predáva, obchoduje, obchodník: cechový k.; podomový k. (Krčm.); konský k.; svinský k. (Jégé);
kupecký príd.: k. pomocník (Jil.);
kupectvo, -a str. zastar.
1. zamestnanie kupca, obchodovanie: Tomu sa vyplatilo kupectvo s drevom! (Jégé)
2. hromad. kupci, obchodníci: Roztatárilo sa kupectvo. (Jes-á);
kupčisko, -a str. i m. zvel. pejor.
(jeden) kupec; (bez) kupca; (ku) kupcovi; (vidím) kupca; (ó) kupec!; (o) kupcovi; (s) kupcom;
(štyria) kupci; (bez) kupcov; (ku) kupcom; (vidím) kupcov; (ó) kupci!; (o) kupcoch; (s) kupcami;