kundrák, -a, mn. č. -y m. nár. samec svine domácej i divej, kanec (Jes.)
kundrák m. 1. or, turč, snitr samec na plemeno, kanec: pripustiť sviňu kundrákovi (Prievidza); kundrák (Kaľamenová MAR, Sučany MAR, Hor. Lehota DK) 2. expr. záletný chlap (aj ako nadávka): Ti starí kundrák! (Papradno PB)
kundrák m kanec: kundrak nasoleny (ORAVA 1611); swinu pripust ku kundrakowy (PR 18. st); -áček [-ek, -ok] dem: kundraček mlady (BÁNOVCE n. B. 1663); kundračok maly (ORLOVÉ 1724)