kukučka -y -čiek ž. lesný vták, kt. kuká a kt. znáša vajíčka do cudzieho hniezda, zool. Cuculus;
kukučí príd.: k-ie mláďa i pren. expr. cudzie dieťa v rodine;
kukučkový príd.: k-é hodiny;
kukulienka -y -nok ž. zdrob. expr.
kukučka1 -ky -čiek ž. 1. ▶ chránený sťahovavý stredne veľký vták z čeľade kukučkovitých s charakteristickým kukavým zvukom, ktorý žije vo svetlých lesoch a znáša vajcia do cudzieho hniezda: plachá k.; Medzi lieštím kukala kukučka a odmeriavala náš čas žitia a milovania. [H. Zelinová] □ zool. kukučka jarabá Cuculus canorus 2. obyč. pl. kukučky ▶ hodiny s otvorom, z ktorého sa každú hodinu vystrčí drevená kukučka a počtom zakukaní ohlási presný čas: Čo nevidieť Ferdinand kúpil žene hodiny. Nie dajaké obyčajné kukučky, ale krásne, starodávne, z tmavého dreva. [J. Blažková] ◘ parem. ak v marci kukučka kuká a bocian klepoce, dočkáme sa teplého leta; koľko dní po Jáne kukučka kuká, za toľko týždňov bude jeseň ▷ kukulienka -ky -nok ž. zdrob. expr.: Povedzže nám, kukulienka, očistom, ktorá bude na takto rok pod čepcom. [ľudová pieseň]
kukučka2 -ky -čiek ž. ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade klinčekovitých s divorastúcimi aj pestovanými okrasnými druhmi; najznámejší zástupca je trváca bylina s kopijovitými listami a ružovým vrcholovým súkvetím rastúca na vlhkých lúkach a slatinách: vlhkomilná k. □ bot. kukučka lúčna Lychnis flos-cuculi; kukučka vencová Lychnis coronaria; kukučka hustokvetá Lychnis chalcedonica okrasná rastlina
kukučka1, -y, -čiek ž. lesný vták; zool. k. obyčajná (Cuculus canorus);
kukučí, -ia, -ie príd.: k-ie mláďa;
pren. expr. o dieťati vychovávanom v cudzej rodine;
kukučkový príd.: k-é hodiny s umelou kukučkou, obyč. ozdobné starodávne
kukučka2, -y, -čiek ž. lúčna rastlina; bot. k. lúčna (Lychnis flos-cuculi)
(jedna) kukučka; (bez) kukučky; (ku) kukučke; (vidím) kukučku; (ó) kukučka!; (o) kukučke; (s) kukučkou;
(tri) kukučky; (bez) kukučiek; (ku) kukučkám; (vidím) kukučky; (ó) kukučky!; (o) kukučkách; (s) kukučkami;