kučera -y -čier obyč. mn. ž. pramienok kučeravých vlasov: drobné k-y, odhrnúť k-y z čela;
kučierka -y -rok obyč. mn. ž. zdrob.
kučera -ry obyč. pl. kučery kučier ž. ▶ pramienok vlasov al. srsti stočený do tvaru prstenca, špirály; syn. brčka: husté, zlatisté, havranie kučery; tvár olemovaná gaštanovými kučerami; odhrnúť si, prihládzať si kučery; do čela mu padajú neposlušné kučery; Všetky ovečky majú biele kučery a všetky skáču po pažiti a preskakujú ohrádku. [V. Šikula]; pren. Mesiac si tvár skryl do kučier borovice. [J. Zambor] do hustého ihličia ▷ kučierka1 obyč. pl. kučierky -rok ž. zdrob. expr.: dievčatko s anjelskými kučierkami; tvár lemovaná nezbednými kučierkami
kučera, -y, obyč. v mn. č. kučery, -čier ž. chumáč zakrútených, kučeravých, vlnitých vlasov: husté, mäkké k-y;
kučerka, -y, -riek i kučierka, -y, -rok ž. zdrob.
(jedna) kučera; (bez) kučery; (ku) kučere; (vidím) kučeru; (ó) kučera!; (o) kučere; (s) kučerou;
(dve) kučery; (bez) kučier; (ku) kučerám; (vidím) kučery; (ó) kučery!; (o) kučerách; (s) kučerami;