kuča -e ž. ‹srb›
1. pejor. zried. neveľký primitívny príbytok s jednou miestnosťou; rozbitá stará chalupa, chatrč, chajda
2. (v časti južnoslovan. prostredia) dom
kuča, -e, -í ž. (srbch.) expr. zried. dom, chalupa, chatrč: pobrežné k-e (Vaj.); V malých kučiach, prilepených na skalách, rodia sa orli. (Gráf)