krivda -y krívd ž. nespravodlivý čin, ktorého dôsledkom je ukrátenie, poškodenie niekoho, neprávosť, bezprávie: sociálna k., pocit k-y, spáchať, odčiniť k-u
□ páchať, robiť k-u krivdiť
krivda -dy krívd ž.
krivda -dy krívd ž. ▶ nespravodlivý čin, ktorého dôsledkom je poškodenie niekoho; stav, ktorý nastane následkom takéhoto činu; syn. bezprávie, neprávosť: sociálna, majetková k.; dopúšťať sa na niekom krivdy; páchať na niekom krivdu; mať pocit krivdy; odčiniť, napraviť, zmierniť krivdu; utrpieť, pomstiť, odpustiť krivdu; stala sa mu k.; znášať všetky krivdy; Začali sa mi v mysli premietať krivdy a príkoria, ktorých sa mi v živote dostalo od ľudí. [I. Habaj]; Čosi vo výraze nešťastnej ženy hovorilo, že nič nechápe a že sa jej deje veľká krivda. [Ľ. Jurík]
krivda čin al. stav, ktorý je v rozpore s právom a ktorého dôsledkom je poškodenie niekoho • bezprávie • neprávosť: páchať krivdu, bezprávie, neprávosť; sociálna krivda, neprávosť • príkorie: robiť niekomu príkorie • nespravodlivosť: dopustiť sa nespravodlivosti • ústrk: znášať ústrky • zlo: bojovať proti spoločenskému zlu • zastar.: protivenstvo • neprávo: zápasiť s protivenstvami, s neprávom
zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zlu • zlé: skúsiť dobré i zlé • krivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdu • príkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkorie • priekorizeň (Urbánek) • bezprávie • neprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávosti • kniž. protivenstvo: znášať protivenstvá • kniž. temnosť: brány temnosti • zried. zlosť (Rázus)
p. aj zloba
krivda, -y, krívd ž. nespravodlivosť, príkorie, ublíženie, neprávosť: sociálna k., k. bolí, stala sa mu k., mať pocit k-y, trpieť, znášať k-u, spáchať k-u na niekom
krivda ž neprávosť, ubližovanie: gestly by ktereg strane krywda sie zdala (L. JÁN 1480 SČL); aby geho dietky a manželku bez wsseckey krywdy ochranowal (MARTIN 1531); zeby mu byla gesste krywda (SLIAČE 1589); hori boli rozdelene nerowno, z weliku kriwdu ((P. BYSTRICA) 1677); ga tebe kriwdu urobil (BARDEJOV 1682) ukrivdil som ti; krywdu mam (ŠTÍTNIK 1704) ubližujú mi; za weliku kriwdu si wedeme (SELEC 1716) L. do neba, k Bohu volajúca k. veľká, niesmierna: k Bohu wolagiczi kriwdu máte (HRABOVKA 1726); našu do nebe volajici krivdu (ZUBÁK 1760 LP); nezadať k-u komu nepoškodiť ho: (páleník) budye powinyen dawat polowicz z gedney kazdeg warky, nyezadagicze krywdi panouj (N. MESTO n. V. 1728); predložiť, pretendovať k-u práv podať sťažnosť, sťažovať sa: brat praetenduwal sobe krywdu strany kony (TRENČÍN 1653); nemajice komu jinemu naše krivdy predložit (ČASTKOV 1732 LP) F. trpezlywj kriwdy a pomluwanj neodplacuge (KoB 1666); krywda od swogeho gest czožs neznosneho (SiN 1678)