kriak -a m. krík: k-y a bodľačie
ker drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa • krík • kriak: malinový, ozdobný ker, krík, kriak
kriak p. ker
kriak, -a m. kraj. krík: Statky behali medzi kriakmu. (Heč.) Životy ľudí sú pospletané ako kriaky v hustom horskom podraste. (Hor.);
kriačik, -čika/-čka m. zdrob.
(jeden) kriak; (bez) kriaka; (ku) kriaku; (vidím) kriak; (ó) kriak!; (o) kriaku; (s) kriakom;
(štyri) kriaky; (bez) kriakov; (ku) kriakom; (vidím) kriaky; (ó) kriaky!; (o) kriakoch; (s) kriakmi;