kras -u m. vápencová oblasť, v kt. činnosťou vody vznikajú jaskyne a iné útvary: Slovenský k.;
krasový príd.: k-é územie
kras -u m. ‹srb < ilýr› geol. povrchové aj podzemné útvary (jaskyne, kvaple a pod.) vzniknuté v rozpustných pevných horninách (vápencoch, sadrovcoch, soliach) pôsobením vody: Slovenský k.;
krasový príd.: k-é útvary, jaskyne; k-é vody (napr. ponorné riečky)
kras, -u m. geol. oblasť, v ktorej sa hojne vyskytujú útvary vznikajúce činnosťou vody vo vápenci;
geogr. v názvoch vápencových pohorí: Slovenský kras, Moravský k., Dinársky k.;
krasový príd.: k-á oblasť
(jedna) krása; (bez) krásy; (ku) kráse; (vidím) krásu; (ó) krása!; (o) kráse; (s) krásou;
(dve) krásy; (bez) krás; (ku) krásam; (vidím) krásy; (ó) krásy!; (o) krásach; (s) krásami;
(jeden) kras; (bez) krasu; (ku) krasu; (vidím) kras; (ó) kras!; (o) krase; (s) krasom;
(dva) krasy; (bez) krasov; (ku) krasom; (vidím) krasy; (ó) krasy!; (o) krasoch; (s) krasmi;