krajčír -a m. odborník na zhotovovanie odevov; samostatný živnostník: pánsky, dámsky k.;
krajčírka -y -rok ž.;
krajčírsky príd.: k-a dielňa;
krajčírstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. krajčírsky odbor
2. krajčírsky salón, krajčírska dielňa
krajčír -ra pl. N -ri m. ▶ kto zhotovuje odevy zošívaním účelne nastrihaných kusov tkanín: zákazkový k.; dať si ušiť kabát u krajčíra ▷ krajčírik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. expr.: chudobný k.; krajčírka -ky -rok ž.: zručná, šikovná k.; vyučiť sa za krajčírku; ísť na skúšku šiat ku krajčírke; Užívať život, to znamená mať dosť peňazí na krajčírku a na holiča, kúpiť si, čo sa ti zachce, a chodiť na flámy. [V. Mináč]
krajčír, -a m. remeselník, ktorý šije šaty a kabáty: pánsky, dámsky, dedinský k.;
krajčírka, -y, -rok ž.: umelecká k.;
krajčírsky príd.: k-a dielňa, k-a krieda, k-e nožnice;
krajčírstvo, -a str. krajčírske remeslo; krajčírsky podnik
(jeden) krajčír; (bez) krajčíra; (ku) krajčírovi; (vidím) krajčíra; (ó) krajčír!; (o) krajčírovi; (s) krajčírom;
(dvaja) krajčíri; (bez) krajčírov; (ku) krajčírom; (vidím) krajčírov; (ó) krajčíri!; (o) krajčíroch; (s) krajčírmi;