krčmár -a m. hovor. hostinský;
krčmárka -y -rok ž.;
krčmársky príd.
krčmár -ra pl. N -ri m. ▶ majiteľ krčmy; kto predáva v krčme: k. mu načapoval pivo; V ktorejsi dedine s hurtom zobudili krčmára, a hoci chceli od neho jedlo, nabrali len pijatiky. [V. Šikula]; V hornom Uhorsku boli krčmári považovaní za najzámožnejšie osoby. [Pt 1997] ▷ krčmárka -ky -rok ž.: Bol práve čas obeda, krčmárka nosila hosťom voňavú rybaciu polievku. [Ľ. Zúbek]; krčmáročka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: pekná k.; krčmáročka naša, čo máš kolo pása [ľudová pieseň]
hostinský majiteľ al. nájomca hostinca • hovor. krčmár • výčapník (kto čapuje nápoje) • hovor. šenkár
krčmár p. hostinský
krčmár, -a m. majiteľ krčmy, vedúci hostinca: dedinský k.;
krčmárka, -y, -rok ž.;
krčmársky príd.: k-a živnosť, licencia;
krčmárstvo, -a str. zamestnanie krčmára
(jeden) krčmár; (bez) krčmára; (ku) krčmárovi; (vidím) krčmára; (ó) krčmár!; (o) krčmárovi; (s) krčmárom;
(dvaja) krčmári; (bez) krčmárov; (ku) krčmárom; (vidím) krčmárov; (ó) krčmári!; (o) krčmároch; (s) krčmármi;