krk -u m.
1. časť tela spájajúca hlavu s trupom, hrdlo (význ. 2): dlhý k. labute; naťahovať k.
2. vec pripomínajúca zúženým miestom krk: k. pažby, husieľ
3. expr. hrdlo (význ. 4): hladné k-y
● → chytiť niekoho pod k.; hodiť sa niekomu okolo k-u objať ho; expr. → ide mu o k.; mať niekoho, niečo na k-u musieť sa oňho, oň, o to starať; hodiť niekomu niekoho, niečo na k. dať na starosť; mať niekoho, niečo z k-u zbaviť sa niekoho, niečoho; expr.: → vykrútiť niekomu, niečomu k.; → vykrútiť si k.; → lámať si k., k-y; byť v niečom (až) po k. byť zapletený do niečoho; má toho (až) po k. omrzelo ho to;
krčný príd. k 1: k-é stavce, k-é choroby;
kŕčok -čka, kŕčik -a m. zdrob. k 1: detský k.;
krček -čka m. zdrob. k 2: anat. zubný k.
krček, krčok krčka pl. N krčky m. 1. anat. ▶ zúžená časť, zúžené miesto kosti al. orgánu: k. stehnovej kosti zúžené miesto spájajúce telo a hlavu kosti; k. zuba, zubný k. miesto, v ktorom sú spojené korunka a koreň zuba; k. maternice pevný valcovitý útvar s priemerom asi 2‚5 cm, ktorý vyúsťuje do pošvy 2. stav. ▶ zúžený priestor spájajúci jednotlivé stavby: spojovací k.; dve budovy spojené chodbovým krčkom; výškový objekt je zložený z dvoch segmentov spojených krčkom 3. bot. ▶ zúžená časť rastlinných orgánov: koreňový k. rastliny; k. stonky
krček, -čka m. anat. zúžená časť mnohých útvarov tela: k. lopatky, k. koreňa (na zube)
(jeden) krček; (bez) krčka; (ku) krčku; (vidím) krček; (ó) krček!; (o) krčku; (s) krčkom;
(tri) krčky; (bez) krčkov; (ku) krčkom; (vidím) krčky; (ó) krčky!; (o) krčkoch; (s) krčkami;