králik1 -a mn. N a A -y m.
1. hlodavec podobný zajacovi, zool. Oryctolagus; hovor. zajac: divý, domáci k.; pokusný k. i pren. osoba, inštitúcia, na kt. sa overuje niečo nové
2. kožušina z tohto hlodavca;
králičí príd.: k-ie kožky; k-ia farma
králik2 -a m. margaréta: kytica k-ov
Králik -ka L -ku m. časť mesta Tornaľa;
Králičan -na pl. N -nia m.;
Králičanka -ky -niek ž.;
králický -ká -ké príd.
králik1 -ka pl. N -ky m. 1. ▶ stredne vysoká, trváca, margaréte podobná bylina z čeľade astrovitých, u nás zriedkavo rastúca na vlhkých lúkach: k. patrí medzi zákonom chránené rastliny □ bot. králik neskorý Leucanthemella serotina 2. ▶ ľudové označenie dvojročnej al. trvácej byliny margaréty bielej Leucanthemum vulgare: kytica králikov
králik2 -ka pl. N a A -ky A hovor. i -kov m. 1. ▶ bylinožravý cicavec z čeľade zajacovitých s menším telom, jemnou hustou srsťou, vzpriamenými ušnicami a s výrazným chrupom, lovený al. chovaný najmä pre mäso a kožušinu: angorský, viedenský biely k.; dlhosrstý, krátkosrstý k.; okrasný, laboratórny k.; pokusný k. ↗ i fraz.; chovať králiky; kŕmiť králikov ďatelinou; k. si vyhrabáva nory a rodí slepé a neosrstené mláďatá; Hľaďte, nemám nič v rukách a z cylindra vám vytiahnem králika. [J. Kot] □ zool. králik divý Oryctolagus cuniculus; králik domáci Oryctolagus cuniculus domesticus 2. ▶ kožušina z tohto zvieraťa: mala dlhý kabát ozdobený králikom 3. ▶ mäso z tohto zvieraťa; jedlo z neho: recept na duseného králika; na obed sme mali králika na smotane ◘ fraz. [nerobím to/nie som tu] pre srandu králikov pri zdôraznení, že sa niečo robí seriózne, dôsledne; pokusný králik osoba, inštitúcia, na ktorej sa niečo overuje ▷ zdrob. ↗ králiček; králica -ce -lic ž. ▶ samica králika: k. sa kotí v brlohu, ktorý si sama vyhrabe
králik1 p. zajac 1
králik2 p. margaréta
margaréta lúčna i pestovaná rastlina s bielymi kvetmi so žltým stredom • králik: lúka plná margarét, králikov
zajac 1. poľný al. domáci hlodavec s dlhými ušami a jemnou srsťou (zool. Lepus): poľovať na zajace • hovor. králik: chovať zajace, králiky (v zoológii králik je hlodavec podobný zajacovi, Oryctolagus) • expr. ušiak • det. zajo
2. p. zajačina 3. p. začiatočník
kráľ, -a m.
1. absolútny vládca v monarchii, kde je trón dedičný: hist. k. Svätopluk, k. Matiáš, uhorský k.; pren. k. púšte o levovi; bibl. traja králi traja mágovia, mudrci, učenci, ktorí sa prišli pokloniť do Betlehema malému Ježišovi; ľud. Troch Kráľov, na Tri Krále 6. januára
● pre pána kráľa! zvolanie pri prekvapení al. nesúhlase; žije si ako k. veľmi dobre, v blahobyte; medzi slepými je jednooký kráľom medzi nedokonalými ľuďmi je ľahko vyniknúť;
2. v kapit. zriadení (najmä v USA) podnikateľ ovládajúci istý výrobný odbor: automobilový k., oceľový k., finančný k., k. veľkostatkárov;
pren. kto vyniká nad príslušníkov svojho stavu: k. gangsterov; krčmársky k. (Ráz.);
3. v šachovej hre hlavná figúrka;
4. (mn. č. králi i krále) hracia karta s obrazom kráľa: zelený, guľový k.;
králik1, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.
králik1 p. kráľ
králik3, -a m. lúčna rastlina s bielymi kvetmi; bot. k. biely (Chryzanthemum leucanthemum)
králik2, -a, mn. č. -y m. druh hlodavca blízky zajacovi; zool. k. obyčajný (Oryctolagus); pokusný k. chovaný na lekárske pokusy, pren. o človeku, s ktorým sa robia pokusy;
králičí, -ia, -ie príd.: k-ia kožušina, k-ie hniezdo;
králiček, -čka, mn. č. -čky m. zdrob. expr.
(jeden) králik; (bez) králika; (ku) králikovi; (vidím) králika; (ó) králik!; (o) králikovi; (s) králikom;
(jeden) králik; (bez) králika; (ku) králiku; (vidím) králik; (ó) králik!; (o) králiku; (s) králikom;
(dva) králiky; (bez) králikov; (ku) králikom; (vidím) králiky; (ó) králiky!; (o) králikoch; (s) králikmi;