králik1 -a mn. N a A -y m.
1. hlodavec podobný zajacovi, zool. Oryctolagus; hovor. zajac: divý, domáci k.; pokusný k. i pren. osoba, inštitúcia, na kt. sa overuje niečo nové
2. kožušina z tohto hlodavca;
králičí príd.: k-ie kožky; k-ia farma
králik2 -a m. margaréta: kytica k-ov
králik G a A -ka pl. N a A -ky m. (zviera)
králik -ka pl. N -ky m. (kvet)
Králik -ka L -ku m. časť mesta Tornaľa;
Králičan -na pl. N -nia m.;
Králičanka -ky -niek ž.;
králický -ká -ké príd.
králik1 -ka pl. N -ky m. 1. ▶ stredne vysoká, trváca, margaréte podobná bylina z čeľade astrovitých, u nás zriedkavo rastúca na vlhkých lúkach: k. patrí medzi zákonom chránené rastliny □ bot. králik neskorý Leucanthemella serotina 2. ▶ ľudové označenie dvojročnej al. trvácej byliny margaréty bielej Leucanthemum vulgare: kytica králikov
králik2 -ka pl. N a A -ky A hovor. i -kov m. 1. ▶ bylinožravý cicavec z čeľade zajacovitých s menším telom, jemnou hustou srsťou, vzpriamenými ušnicami a s výrazným chrupom, lovený al. chovaný najmä pre mäso a kožušinu: angorský, viedenský biely k.; dlhosrstý, krátkosrstý k.; okrasný, laboratórny k.; pokusný k. ↗ i fraz.; chovať králiky; kŕmiť králikov ďatelinou; k. si vyhrabáva nory a rodí slepé a neosrstené mláďatá; Hľaďte, nemám nič v rukách a z cylindra vám vytiahnem králika. [J. Kot] □ zool. králik divý Oryctolagus cuniculus; králik domáci Oryctolagus cuniculus domesticus 2. ▶ kožušina z tohto zvieraťa: mala dlhý kabát ozdobený králikom 3. ▶ mäso z tohto zvieraťa; jedlo z neho: recept na duseného králika; na obed sme mali králika na smotane ◘ fraz. [nerobím to/nie som tu] pre srandu králikov pri zdôraznení, že sa niečo robí seriózne, dôsledne; pokusný králik osoba, inštitúcia, na ktorej sa niečo overuje ▷ zdrob. ↗ králiček; králica -ce -lic ž. ▶ samica králika: k. sa kotí v brlohu, ktorý si sama vyhrabe
králik1 p. zajac 1
králik2 p. margaréta
margaréta lúčna i pestovaná rastlina s bielymi kvetmi so žltým stredom • králik: lúka plná margarét, králikov
zajac 1. poľný al. domáci hlodavec s dlhými ušami a jemnou srsťou (zool. Lepus): poľovať na zajace • hovor. králik: chovať zajace, králiky (v zoológii králik je hlodavec podobný zajacovi, Oryctolagus) • expr. ušiak • det. zajo
2. p. zajačina 3. p. začiatočník
kráľ, -a m.
1. absolútny vládca v monarchii, kde je trón dedičný: hist. k. Svätopluk, k. Matiáš, uhorský k.; pren. k. púšte o levovi; bibl. traja králi traja mágovia, mudrci, učenci, ktorí sa prišli pokloniť do Betlehema malému Ježišovi; ľud. Troch Kráľov, na Tri Krále 6. januára
● pre pána kráľa! zvolanie pri prekvapení al. nesúhlase; žije si ako k. veľmi dobre, v blahobyte; medzi slepými je jednooký kráľom medzi nedokonalými ľuďmi je ľahko vyniknúť;
2. v kapit. zriadení (najmä v USA) podnikateľ ovládajúci istý výrobný odbor: automobilový k., oceľový k., finančný k., k. veľkostatkárov;
pren. kto vyniká nad príslušníkov svojho stavu: k. gangsterov; krčmársky k. (Ráz.);
3. v šachovej hre hlavná figúrka;
4. (mn. č. králi i krále) hracia karta s obrazom kráľa: zelený, guľový k.;
králik1, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.
králik1 p. kráľ
králik3, -a m. lúčna rastlina s bielymi kvetmi; bot. k. biely (Chryzanthemum leucanthemum)
králik2, -a, mn. č. -y m. druh hlodavca blízky zajacovi; zool. k. obyčajný (Oryctolagus); pokusný k. chovaný na lekárske pokusy, pren. o človeku, s ktorým sa robia pokusy;
králičí, -ia, -ie príd.: k-ia kožušina, k-ie hniezdo;
králiček, -čka, mn. č. -čky m. zdrob. expr.
králičací p. králik1
králik1 m. 1. druh hlodavca a. čiast. strsl a zsl podobný zajacovi (zool. Oryctolagus): králík (Hlboké SEN) b. miest. strsl, čiast. zsl (miestami so spresňujúcim prívlastkom), zool. zajac poľný (Lepus europeus): Tí králici též (viniču) nedajú pokoj (Hor. Orešany TRN); Dziví králici žijú dzúrách (Trakovice HLO); kráľik (Niž. Boca LM); králík (Kuchyňa MAL) 2. čiast. strsl druh malého vtáčika so zlatožltou škvrnou na hlave (zool. Regulus): kráľik (Chalmová PDZ, Turie Pole MK) 3. csl (miest. so spresňujúcim prívlastkom) druh malého spevavého vtáčika okrúhleho tvaru, zool. oriešok (Troglodytes): Pri našiem potoku sa drží piskorec a f krkoščí vidzec každí dzeň králíka (Brvnište PB); Miši kraľik, ta to mali ftačik, co śe krije od ostatnich f kračkoch (V. Šariš PRE); kráľik (Bátovce LVI, Sušany RS); kraľik (Heľpa BRE); miší kráľik (Pliešovce ZVO); mišací kráľik (Kláštor p. Zniev. MAR); ptači kralik (Oreské MCH); králičí, králičací i králikačí príd. k 1-3: kráľičie vajíčko (Chalmová PDZ); králičó masso (Koniarovce TOP); králičacé maso (Čataj MOD); králikačí chlévik (Dubová MOD)
králik2 m. 1. čiast. strsl a strenč, zspiš (miest. so spresňujúcim prívlastkom) vyšší lúčny kvet s bielymi okvetnými lístkami okolo žltého stredu, bot. margaréta (Leucanthemum): Na Jána sa vence viľi s kráľikou (Ležiachov MAR); To sa ružičke a kráľike (Dobrá Niva ZVO); kralik (Dol. Tižina ŽIL, Hranovnica POP); bieli králik (Kamenec p. Vtáč. PDZ); béle kráľik (Turíčky LUČ) 2. čiast. strsl, miest. strenč (aj so spresňujúcim prívlastkom) drobný lúčny kvet s bielymi al. bieloružovými okvetnými lístkami, bot. sedmokráska (Bellis): A na tej lúke sa hej medzi prsti zachiťiu̯ kvietok, králik (Kvačany LM); kráľik (Žaškov DK, Cerovo KRU, Tisovec RS, Rajec ŽIL); králik (Chyžné REV); maľí kráľik (Tajov BB); ňíski králik (Osádka DK) 3. miest. gem lúčna rastlina s dutou byľou a so žltým kvetom, bot. púpava (Taraxacum): králiki (Drienčany RS); králik (Šivetice REV) F. žltí ako kráľik (Rim. Píla RS) - sýtožltý 4. miest. gem liečivá rastlina so žltým kvetom kvitnúca skoro na jar, bot. podbeľ liečivý (Tussilago farfara): králik (Mur. Dl. Lúka REV, Roštár ROŽ) 5. v spoj.: žltí kráľik (Kociha RS) - liečivá bylina bot. vratič (Tanacetum)
králik2 m 1. zool zajac poľný Lepus europaeus al. králik divý Oryctolagus cuniculus: kralik tagne podzemnye dyery prawy (KoB 1666); cuniculus: kralik (NP 17. st) L. morský k. cudzokrajný cicavec z rodu pásavec Dasypus: dasypus: morsky kraljk (KS 1763) 2. zajačia al. králičia koža, kožušina: kozuch poczyty kralyky (PARÍŽOVCE 1564); zvazek bielich kralikow (ČACHTICE 1750) 3. zool vták a. králik zlatohlavý Regulus regulus: rex avium: kraljk wták (KS 1763); regulus sepium, trochilus: králiček, králik (GU 1793) b. oriešok obyčajný Troglodytes troglodytes: troglodytes: králik, králiček (KrN 1795) 4. astron Králik hviezda: o tomto čase hwezda Kralik neb Srdcze Lewowe nazwana zo sluncem wichodi (PR 18. st); -ičí, -ikov príd k 1: od kraličeg (kože) ((ZVOLEN) 1692 E); kralikowe sadlo (TT 1745); djra králikowá (KS 1763); -iček2 dem k 1: cuniculus: králiček (GU 1793); k 2: lisski, kuny a kraličky - wirabania ((ZVOLEN) 1702); k 4: kraliček a mala sjkora smiessne bi se k psstrosowy pripodobnowaly (KoB 1666)
kráľ m 1. panovník v monarchii: kral gma poslati swu rukawiczy (ŽK 1473); privilegia a slobody, ktere mate od kralow dawnych (KREMNICA 1619); a budú králé pestúnci twogi a králowné dogky twé (KB 1757); x. pren panu farary, kdi mu syna sskola kralom (medzi žiakmi) sprawala, offerowalo mu mesto piwa (KRUPINA 1695); x. bibl (o Kristovi) abychom nasseho Spasytele y krale duchownjho dary nasseg wjry wihledawali (Mod 1573 E); kral kralow, kral slawi, kral nebe y zeme (CQ 1783); Yežyss, král nad králama (BlR 18. st); x. expr foricarius: zachodu čisteč, blatny kral (KS 1763) L. na Try krale (NOVÁKY 1564) 6. januára 2. (v ríši zvierat) vládca: wlka take owce, tchora tež slepice nechtegj za krale znat (BV 1652); wčely se rogj a pridawagj rogowy krale (:wůdce, matku:) (OP 1685) včeliu matku, kráľovnú; lew, wssech zwirat král (SF 18. st) 3. (v ríši nerastov) zlato: rozbyg techdy tygel po ochlazenj a nalezness krale na spodku; oddel trosku od krale, polož opet krale pred uhle w pecz na sserblice (OCh 17. st) P. tpn Villa Crali (Kráľová n. V. 1113 CDSl); x. atpn Kral de Pruska (v Pruskom 1407); -ov príd privl k 1: králúw úrad; služebnjk domu králowého (KS 1763) L. k-a riť bot kotúč poľný Eryngium campestre: muszka wjra, kralowa rit (LF 1791); -ový príd k 1: L. k-á barva červená šarlátová: kraloweg barwy ssuba (HRADNÁ 1632); králik1 m 1. dem k 1: kráľ menšej krajiny: král mnoho gynich kralykuw pod sebu má (KrP 1760); w tych dwoch kraginach bidlicy nekdy dwa znamenity kralikowe (PeP 1769); regulus: kralik (LD 18. st) 2. bibl kráľovský úradník, miestodržiteľ: toho kralika syn težce nemocen byl (Le 1730); -ov príd privl: synačkowy kralikowemu s Kafarnaum (SP 1696) P. atpn Andreas Kralyk (vo Veselom 1522 U1); Georgius Kralyk (v Kolároviciach 1592 U1); -iček1 dem k 1: regulus: králiček, malég kraginy král (KS 1763)