kráľ -a m.
1. panovník v monarchii: stredovekí k-i; k. Svätopluk, k. Matej Korvín; cirk. sviatok Troch k-ov, na Tri k-e 6. januára
2. osoba majúca rozhodujúci vplyv vo svojom odbore; vynikajúci jednotlivec: automobilový, oceliarsky k.; nekorunovaný k. (v športe ap.); lev, k. zvierat
3. hlavná figúrka v šach. hre
4. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi horníkom a esom): srdcový k.
● expr. pre pána k-a! zvolanie pri prekvapení ap.; žart. tam, kde aj k. chodí pešo na záchod(e)
Kráľ -ľa L -li m. obec na strednom Slovensku v Rimavskosobotskom okrese východne od Rimavskej Soboty;
Kráľčan -na pl. N -nia m.;
Kráľčanka -ky -niek ž.;
kráľsky -ka -ke príd.
kráľ -ľa pl. N -li G -ľov m. 1. ▶ najvyšší predstaviteľ monarchie, vládca; titul panovníka: uhorskí králi; francúzsky k. Ľudovít XIV.; k. Šalamún; za panovania kráľa Mateja Korvína; korunovácia, zosadenie, zvrhnutie kráľa; Vidí rozpaky na tvári svojho svokra, marockého kráľa Bocchusa, ku ktorému sa utiahol po porážke svojich vojsk. [J. Lenčo] □ bibl. traja králi podľa rímskokatolíckej tradície traja mudrci (Gašpar, Melichar, Baltazár), ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť narodenému Ježišovi Kristovi; cirk. nedeľa Krista Kráľa posledná nedeľa cirkevného roka, po ktorej nasleduje advent; náb. Kráľ slávy, nebies Boh, Ježiš Kristus □ na Troch kráľov, na Tri krále ľudový názov kresťanského sviatku Zjavenie Pána (v rímskokatolíckej cirkvi), Zjavenie Krista Pána mudrcom (v evanjelickej cirkvi) sláveného 6. januára; Prvá kniha kráľov, Druhá kniha kráľov biblické spisy opisujúce dejiny Izraela od smrti kráľa Dávida po babylonské zajatie 2. ▶ kto má prvenstvo, rozhodujúci vplyv vo svojom odbore, kto vyniká svojimi schopnosťami: automobilový, finančný k.; topánkový k. Baťa; k. tanca, hokeja; k. podsvetia; k. zbojníkov; jeleň je kráľom našich hôr; Na stôl chvatne vyložil dezert i víno a pustil piesne rockandrollového kráľa. [L. Hagara]; Ako tieň stál za ňou jej muž Berci, kráľ bratislavských kartárov. [M. Krno] 3. šach. ▶ hlavná figúrka v šachu pohybujúca sa len o jedno pole v akomkoľvek smere: biely, čierny k.; ťah kráľom 4. kart. ▶ jedna z najvyšších kariet (medzi horníkom a esom): srdcový, guľový k.; na výhru potrebujem kráľa ◘ fraz. žiť si ako kráľ mať sa veľmi dobre; rozpráv. bol/žil raz jeden kráľ ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula); ísť tam, kam aj králi chodia pešo na toaletu; publ. kráľ tvorstva človek; kráľ vtáctva orol; kráľ zvierat/púšte lev; pre pána kráľa! vyjadruje začudovanie, prekvapenie al. zhrozenie ◘ parem. medzi slepými je [aj] jednooký kráľ/kráľom je ľahké vyniknúť medzi nedokonalými; presnosť je výsada kráľov; na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok/skok dále v januári sa už začínajú predlžovať dni
kráľ p. panovník
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
kráľ, -a m.
1. absolútny vládca v monarchii, kde je trón dedičný: hist. k. Svätopluk, k. Matiáš, uhorský k.; pren. k. púšte o levovi; bibl. traja králi traja mágovia, mudrci, učenci, ktorí sa prišli pokloniť do Betlehema malému Ježišovi; ľud. Troch Kráľov, na Tri Krále 6. januára
● pre pána kráľa! zvolanie pri prekvapení al. nesúhlase; žije si ako k. veľmi dobre, v blahobyte; medzi slepými je jednooký kráľom medzi nedokonalými ľuďmi je ľahko vyniknúť;
2. v kapit. zriadení (najmä v USA) podnikateľ ovládajúci istý výrobný odbor: automobilový k., oceľový k., finančný k., k. veľkostatkárov;
pren. kto vyniká nad príslušníkov svojho stavu: k. gangsterov; krčmársky k. (Ráz.);
3. v šachovej hre hlavná figúrka;
4. (mn. č. králi i krále) hracia karta s obrazom kráľa: zelený, guľový k.;
králik1, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.
(jeden) kráľ; (bez) kráľa; (ku) kráľovi; (vidím) kráľa; (ó) kráľ!; (o) kráľovi; (s) kráľom;
(dvaja) králi; (bez) kráľov; (ku) kráľom; (vidím) kráľov; (ó) králi!; (o) kráľoch; (s) kráľmi;