kozub -a m.
1. otvorené ohnisko stavebne upravené na vykurovanie miestností
2. v min. takéto ohnisko použ. najmä na varenie;
pren. rodinný k. domáce prostredie, domov;
kozubový príd.: k-á rímsa
kozub -ba pl. N -by m. 1. ▶ ohnisko stavebne upravené na vykurovanie, resp. osvetlenie miestnosti: mramorový, tehlový, kamenný k.; otvorený, teplovzdušný k.; založiť oheň v kozube; drevo praskajúce v kozube; hodiny položené na rímse kozuba; elektrický k. v ktorom sa vykuruje pomocou elektrickej energie; plynový k. v ktorom ako palivo slúži plyn; falošný k. napodobenina kozuba postavená len na estetické účely, nie na vykurovanie 2. ▶ (v minulosti) otvorené ohnisko využívané najmä na varenie, pec: stará chalupa s kozubom; sedieť pri kozube a ohrievať si ruky nad ohňom; Veľká izba má starodávny kozub, ale aj panskú, na zeleno natretú pec. [V. Mináč]; V zimných večeroch pri kozube na priadkach počúval rozprávky, čo zanechali dedovia. [J. Poničan] □ geol. magmatický kozub dočasné umiestnenie magmy pod sopkou ◘ fraz. rodinný kozub rodina, domov, symbol spokojného rodinného života ▷ kozúbok -bka pl. N -bky m. zdrob. i expr.: domáci k.; Pánboh z Turca mohol vycifrovať, no aj cez deň pohladiť šindle kostolov a zvoničiek, no aj obyčajných chalúp, v ktorých driemu chudobné ospalé kozúbky. [V. Šikula]
kozub otvorené ohnisko stavebne upravené na vykurovanie miestností • subšt. krb: zakúriť v kozube, v krbe
kozub, -a m.
1. ohniskom krb, sporák: Pri veľkom kozube, kde veselo praskal oheň, sedela domáca pani. (Hor.);
pren. rodinný krb, rodinné, domáce prostredie, rodina: domáci k.; pre šťastie detí, tiché kozuby (Pláv.);
2. ľud. zastar. časť otvoreného ohniska, do ktorej sa vkladal lúč na osvetlenie miestnosti;
kozúbok, -bka m. zdrob. expr.
(jeden) kozub; (bez) kozuba, kozubu; (ku) kozubu; (vidím) kozub; (ó) kozub!; (o) kozube; (s) kozubom;
(dva) kozuby; (bez) kozubov; (ku) kozubom; (vidím) kozuby; (ó) kozuby!; (o) kozuboch; (s) kozubmi;