kozák1 -a mn. -ci m.
1. člen (neskôr potomok) skupiny osadníkov chrániacich juhových. hranice starej Rusi; príslušník jazdeckých jednotiek z nich utvorených: donskí k-i
2. expr. skúsený, ostrieľaný človek: starý k.;
kozáčka -y -čok ž.;
kozácky príd.: k. ataman; k. čin
kozák2 -a m. jedlá huba na dlhšom hlúbiku príbuzná hríbu, bot. Leccinum
kozák1 -ka pl. N -áci G -kov m. 1. hist. ▶ príslušník etnicky, historicky i sociálne vymedzenej skupiny ľudí, vykonávajúci strážnu službu v pohraničných oblastiach Ruska, vyznačujúci sa jazdeckým i vojenským majstrovstvom a veľkou mierou nezávislosti; príslušník privilegovanej vojenskej vrstvy: záporožskí, kubánski, donskí kozáci; tábor kozákov; Po ceste cvála jazdecká hliadka, a mne sa zdá, že sú to kozáci, že majú dlhé čierne hune. [L. Ťažký] 2. expr. obyč. v spojeniach starý, ostrieľaný, skúsený kozák ▶ kto niečo veľmi dobre ovláda, kto sa v niečom veľmi dobre vyzná, skúsený človek: starý, ostrieľaný k.; Najviac dá na kapitána, lebo vie, že Vlasto je skúsený kozák a rozumie sa hokeju. [R. Moric]; Mladí redaktori neboli ostrieľaní kozáci. [R. Chmel]
kozák2 -ka pl. N -ky m. ⟨rus., ukr. ‹ turk.⟩ ▶ bazídiová huba z čeľade hríbovitých s červenkastohnedým až hnedým klobúkom, s dlhším hlúbikom pokrytým bielymi, neskôr hnedými šupinkami a s bielou dužinou, rastúca prevažne v listnatých lesných porastoch: zbierať kozáky; Nosil som iba hríby, kozáky a kuriatka. [V. Šikula] □ bot. kozák brezový Leccinum scabrum; kozák osikový Leccinum rufum; kozák hrabový Leccinum carpini ▷ kozáčik2 -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: nazbierať plný košík kozáčikov; Večeru sme pripravili spolu, mladé kozáčiky na vajíčkach. [A. Chudoba]
kozák -a m. (kozáčka -y ž.) ‹r, ukr < turk›
1. hist. pôvodne člen vojensko-roľníckych obcí slobodných usídlencov chrániacich jv. hranicu Moskovskej Rusi; ich potomok; bojovník vojenských oddielov z nich utvorených
2. expr. nebojácny, skúsený človek: starý k.;
kozácky príd.
kozák1, -a, mn. č. -ci m. hist. na starej Ukrajine člen vojensko-roľníckej občiny slobodných osadencov, ktorí chránili hranice štátu; neskôr príslušník jazdeckej jednotky ruskej armády: záporožský, donský k.;
kozáčka, -y, -čok ž.;
kozácky príd.: k. pluk, k. ataman, k-a baranica;
kozáctvo, -a str. hromad. kozáci: kubánske k.
kozák2, -a m. druh jedlej huby; bot. k. brezový (Krombholsia scabra)
(jeden) kozák; (bez) kozáka; (ku) kozákovi; (vidím) kozáka; (ó) kozák!; (o) kozákovi; (s) kozákom;
(traja) kozáci; (bez) kozákov; (ku) kozákom; (vidím) kozákov; (ó) kozáci!; (o) kozákoch; (s) kozákmi;
(jeden) kozák; (bez) kozáka; (ku) kozáku; (vidím) kozák; (ó) kozák!; (o) kozáku; (s) kozákom;
(tri) kozáky; (bez) kozákov; (ku) kozákom; (vidím) kozáky; (ó) kozáky!; (o) kozákoch; (s) kozákmi;