kozák1 -a mn. -ci m.
1. člen (neskôr potomok) skupiny osadníkov chrániacich juhových. hranice starej Rusi; príslušník jazdeckých jednotiek z nich utvorených: donskí k-i
2. expr. skúsený, ostrieľaný človek: starý k.;
kozáčka -y -čok ž.;
kozácky príd.: k. ataman; k. čin
kozák2 -a m. jedlá huba na dlhšom hlúbiku príbuzná hríbu, bot. Leccinum
kozák -a m. (kozáčka -y ž.) ‹r, ukr < turk›
1. hist. pôvodne člen vojensko-roľníckych obcí slobodných usídlencov chrániacich jv. hranicu Moskovskej Rusi; ich potomok; bojovník vojenských oddielov z nich utvorených
2. expr. nebojácny, skúsený človek: starý k.;
kozácky príd.
kozák1, -a, mn. č. -ci m. hist. na starej Ukrajine člen vojensko-roľníckej občiny slobodných osadencov, ktorí chránili hranice štátu; neskôr príslušník jazdeckej jednotky ruskej armády: záporožský, donský k.;
kozáčka, -y, -čok ž.;
kozácky príd.: k. pluk, k. ataman, k-a baranica;
kozáctvo, -a str. hromad. kozáci: kubánske k.
kozák2, -a m. druh jedlej huby; bot. k. brezový (Krombholsia scabra)
(jeden) kozák; (bez) kozáka; (ku) kozákovi; (vidím) kozáka; (ó) kozák!; (o) kozákovi; (s) kozákom;
(dvaja) kozáci; (bez) kozákov; (ku) kozákom; (vidím) kozákov; (ó) kozáci!; (o) kozákoch; (s) kozákmi;
(jeden) kozák; (bez) kozáka; (ku) kozáku; (vidím) kozák; (ó) kozák!; (o) kozáku; (s) kozákom;
(štyri) kozáky; (bez) kozákov; (ku) kozákom; (vidím) kozáky; (ó) kozáky!; (o) kozákoch; (s) kozákmi;