Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kozák¹ -a mn. -ci m.

1. člen (neskôr potomok) skupiny osadníkov chrániacich juhových. hranice starej Rusi; príslušník jazdeckých jednotiek z nich utvorených: donskí k-i

2. expr. skúsený, ostrieľaný človek: starý k.;

kozáčka -y -čok ž.;

kozácky príd.: k. ataman; k. čin

kozák² -a m. jedlá huba na dlhšom hlúbiku príbuzná hríbu, bot. Leccinum

kozák -a m. (kozáčka -y ž.) ‹r, ukr < turk›

1. hist. pôvodne člen vojensko-roľníckych obcí slobodných usídlencov chrániacich jv. hranicu Moskovskej Rusi; ich potomok; bojovník vojenských oddielov z nich utvorených

2. expr. nebojácny, skúsený človek: starý k.;

kozácky príd.

kozák¹, -a, mn. č. -ci m. hist. na starej Ukrajine člen vojensko-roľníckej občiny slobodných osadencov, ktorí chránili hranice štátu; neskôr príslušník jazdeckej jednotky ruskej armády: záporožský, donský k.;

kozáčka, -y, -čok ž.;

kozácky príd.: k. pluk, k. ataman, k-a baranica;

kozáctvo, -a str. hromad. kozáci: kubánske k.

kozák², -a m. druh jedlej huby; bot. k. brezový (Krombholsia scabra)

(jeden) kozák; (bez) kozáka; (ku) kozákovi; (vidím) kozáka; (ó) kozák!; (o) kozákovi; (s) kozákom;

(traja) kozáci; (bez) kozákov; (ku) kozákom; (vidím) kozákov; (ó) kozáci!; (o) kozákoch; (s) kozákmi;

(jeden) kozák; (bez) kozáka; (ku) kozáku; (vidím) kozák; (ó) kozák!; (o) kozáku; (s) kozákom;

(štyri) kozáky; (bez) kozákov; (ku) kozákom; (vidím) kozáky; (ó) kozáky!; (o) kozákoch; (s) kozákmi;