kozáčik -a/-čka m. rus. ľud. tanec
kozáčik1 -čika/-čka A hovor. i -čika/-čka pl. N -čiky/-čky I -čikmi/-čkami m. ▶ ruský ľudový, pôvodne kozácky tanec, odzemok, kazačok: zatancovať si k.; Postavil som sa na jednu nohu, ruky upažil, akoby som chcel vyletieť, z toho do podrepu a pokúšal som sa o akýsi druh kozáčka. [J. Kroner]; z vykasaných košieľ a kravát [sme] urobili rubašky, tancovali kozáčika [Š. Žáry]
kozák2 -ka pl. N -ky m. ⟨rus., ukr. ‹ turk.⟩ ▶ bazídiová huba z čeľade hríbovitých s červenkastohnedým až hnedým klobúkom, s dlhším hlúbikom pokrytým bielymi, neskôr hnedými šupinkami a s bielou dužinou, rastúca prevažne v listnatých lesných porastoch: zbierať kozáky; Nosil som iba hríby, kozáky a kuriatka. [V. Šikula] □ bot. kozák brezový Leccinum scabrum; kozák osikový Leccinum rufum; kozák hrabový Leccinum carpini ▷ kozáčik2 -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: nazbierať plný košík kozáčikov; Večeru sme pripravili spolu, mladé kozáčiky na vajíčkach. [A. Chudoba]
kozáčik -a/ -čka m. ‹r, ukr < turk› tan. rus. ľudový tanec, pôvodne kozácky
kozáčik, -čka/-čika m. kozácky tanec: tancovať k-a
(jeden) kozáčik; (bez) kozáčka, kozáčika; (ku) kozáčku, kozáčiku; (vidím) kozáčik; (ó) kozáčik!; (o) kozáčku, kozáčiku; (s) kozáčkom, kozáčikom;
(tri) kozáčky, kozáčiky; (bez) kozáčkov, kozáčikov; (ku) kozáčkom, kozáčikom; (vidím) kozáčky, kozáčiky; (ó) kozáčky, kozáčiky!; (o) kozáčikoch, kozáčkoch; (s) kozáčikmi, kozáčkami;