kováč -ča pl. N -či m. 1. ▶ (v minulosti) remeselník, ktorý pomocou kladiva a nákovy vyrábal al. opravoval železné nástroje, náradie a iné železné predmety a podkúval ťažné zvieratá: cechový, vyučený k.; dedinskí kováči; zručný rómsky k.; rady majstra kováča; k. podkúva koňa; k. rozložil vo vyhni oheň; Jeden kováč koňa kuje, koľko klincov potrebuje? [detská riekanka pri vypočítavaní]; Pozoroval som kováča, ako kladie na nákovu do biela rozpálenú podkovu a ako rytmicky po nej tlčie ťažkým kladivom. [M. Zelinka]
2. ▶ ľudový umelec, umelecký remeselník al. výtvarník, ktorý pracuje s kovom, zhotovuje umelecké predmety: učebný odbor umelecký k.; učiť sa za kováča; objednať si u kováča mreže na okná
◘ fraz. kováči mu v žalúdku klince kujú škvŕka mu v bruchu, je hladný; kupovať uhlie u kováča robiť niečo neprimerané ◘ parem. každý je kováčom svojho šťastia; komu Pánboh nedaruje, tomu kováč neukuje; nato kováč drží kliešte, aby sa nepopálil
▷ kováčik1 -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr.: kováčikovia drevená hračka, ktorú tvoria striedavo tlčúci panáčikovia na drevenú nákovu; kováčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: Pri rošte s pahrebou sedel mocný chlap v koženej zástere, taký kováčisko. [P. Vilikovský]; prechýlené ↗ kováčka
kováčik2 -ka pl. N a A -ky m. 1. ▶ neveľký chrobák z čeľade kováčikovitých s hnedým podlhovastým telom, ktorého larvy drôtovce požierajú korienky obilnín: nebezpečné larvy kováčikov; ochrana proti kováčikom □ zool. kováčik obilný Agriotes lineatus
2. ▶ ľudové označenie drobného zavalitého spevavého vtáka orieška hnedého Troglodytes troglodytes