kováčik -a mn. N a A -y m. škodlivý poľný hmyz, zool. Agriotes
kováč -ča pl. N -či m. 1. ▶ (v minulosti) remeselník, ktorý pomocou kladiva a nákovy vyrábal al. opravoval železné nástroje, náradie a iné železné predmety a podkúval ťažné zvieratá: cechový, vyučený k.; dedinskí kováči; zručný rómsky k.; rady majstra kováča; k. podkúva koňa; k. rozložil vo vyhni oheň; Jeden kováč koňa kuje, koľko klincov potrebuje? [detská riekanka pri vypočítavaní]; Pozoroval som kováča, ako kladie na nákovu do biela rozpálenú podkovu a ako rytmicky po nej tlčie ťažkým kladivom. [M. Zelinka] 2. ▶ ľudový umelec, umelecký remeselník al. výtvarník, ktorý pracuje s kovom, zhotovuje umelecké predmety: učebný odbor umelecký k.; učiť sa za kováča; objednať si u kováča mreže na okná ◘ fraz. kováči mu v žalúdku klince kujú škvŕka mu v bruchu, je hladný; kupovať uhlie u kováča robiť niečo neprimerané ◘ parem. každý je kováčom svojho šťastia; komu Pánboh nedaruje, tomu kováč neukuje; nato kováč drží kliešte, aby sa nepopálil ▷ kováčik1 -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr.: kováčikovia drevená hračka, ktorú tvoria striedavo tlčúci panáčikovia na drevenú nákovu; kováčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: Pri rošte s pahrebou sedel mocný chlap v koženej zástere, taký kováčisko. [P. Vilikovský]; prechýlené ↗ kováčka
kováčik2 -ka pl. N a A -ky m. 1. ▶ neveľký chrobák z čeľade kováčikovitých s hnedým podlhovastým telom, ktorého larvy drôtovce požierajú korienky obilnín: nebezpečné larvy kováčikov; ochrana proti kováčikom □ zool. kováčik obilný Agriotes lineatus 2. ▶ ľudové označenie drobného zavalitého spevavého vtáka orieška hnedého Troglodytes troglodytes
kováč, -a m. remeselník, ktorý pomocou kladiva a nákovy vyrába al. opravuje kovové predmety, najmä zo železa: k. kuje železo, podkúva koňa; pren. každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) strojcom;
kováčsky príd.: k. majster, k. mech, k-a dielňa, vyhňa, k-e kladivo, k-e remeslo, k-e kliešte;
kováčstvo, -a str. kováčske remeslo;
kováčik1, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.
kováčik2, -a, mn. č. -y m. škodlivý poľný hmyz; zool. k. obilný (Agriotes lineatus)
(jeden) kováčik; (bez) kováčika; (ku) kováčikovi; (vidím) kováčika; (ó) kováčik!; (o) kováčikovi; (s) kováčikom;
(dva) kováčiky; (bez) kováčikov; (ku) kováčikom; (vidím) kováčiky; (ó) kováčiky!; (o) kováčikoch; (s) kováčikmi;