kováč -a m. odborník spracúvajúci kov kovaním al. takto opravujúci kovové predmety; samostatný živnostník;
kováčsky príd.: k-e kladivo;
kováčstvo -a s.
1. kováčsky odbor
2. kováčska dielňa
kováč -ča pl. N -či m.
kováč -ča pl. N -či m. 1. ▶ (v minulosti) remeselník, ktorý pomocou kladiva a nákovy vyrábal al. opravoval železné nástroje, náradie a iné železné predmety a podkúval ťažné zvieratá: cechový, vyučený k.; dedinskí kováči; zručný rómsky k.; rady majstra kováča; k. podkúva koňa; k. rozložil vo vyhni oheň; Jeden kováč koňa kuje, koľko klincov potrebuje? [detská riekanka pri vypočítavaní]; Pozoroval som kováča, ako kladie na nákovu do biela rozpálenú podkovu a ako rytmicky po nej tlčie ťažkým kladivom. [M. Zelinka] 2. ▶ ľudový umelec, umelecký remeselník al. výtvarník, ktorý pracuje s kovom, zhotovuje umelecké predmety: učebný odbor umelecký k.; učiť sa za kováča; objednať si u kováča mreže na okná ◘ fraz. kováči mu v žalúdku klince kujú škvŕka mu v bruchu, je hladný; kupovať uhlie u kováča robiť niečo neprimerané ◘ parem. každý je kováčom svojho šťastia; komu Pánboh nedaruje, tomu kováč neukuje; nato kováč drží kliešte, aby sa nepopálil ▷ kováčik1 -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr.: kováčikovia drevená hračka, ktorú tvoria striedavo tlčúci panáčikovia na drevenú nákovu; kováčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: Pri rošte s pahrebou sedel mocný chlap v koženej zástere, taký kováčisko. [P. Vilikovský]; prechýlené ↗ kováčka
kováč, -a m. remeselník, ktorý pomocou kladiva a nákovy vyrába al. opravuje kovové predmety, najmä zo železa: k. kuje železo, podkúva koňa; pren. každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) strojcom;
kováčsky príd.: k. majster, k. mech, k-a dielňa, vyhňa, k-e kladivo, k-e remeslo, k-e kliešte;
kováčstvo, -a str. kováčske remeslo;
kováčik1, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.
kováčsky p. kováč2
kováč1 m. kladivko, ktorým sa kuje kosa: kováč (Štefanov SEN)
kováč2, kováľ i kovár m. 1. csl remeselník, ktorý opracúva železo, vyrába rozličné kovové predmety a podkúva kone: Kováč musel biď riadni chlap (Lipt. Hrádok LM); Bou̯ ľemež napret pluha, potom daska s petou, tú ostrievau̯ kováč (Detva ZVO); Iďen si dať kováčovi zvariď motiku (Návojovce TOP); Ten starí kováč zemrel (V. Rovné BYT); Kovár ve dňe bije zelezo, v noci ženu (Skalica); Kovaľ kuje a robí potkovi (Ďačov SAB); Iśče tu žije jeden kovadž, aľe už ňekuje (Žalobín VRN); kovár (Štefanov SEN) F. šustrová žena a kováčová kobola bosá (Brestovany TRN) - dobrý odborník nemá čas na svoje záležitosti; každí je kováčom svojho šťastia (Podhájska VRB) - človek môže veľa ovplyvniť na svojom osude; preto má kováč kliešte, abi sa nepopálev (Podhájska VRB) - na všetko je účinný spôsob 2. stržit, trn maska, postava vo fašiangovom zvykosloví: Chlapie sa zaz obliekli za kováčov a potkúvali ženi (V. Maňa VRB); Na Škaredú stredu chodzili teda bakusi a kováči (Dechtice TRN); Kováči boli pooblékaní za také šubri a kuvali dziévki aj ženi - ottŕhali a pribíjali ím opsece, potkovički na čižmách (Brestovany TRN) 3. zried. druh čierneho hmyzu, zool. šváb obyčajný (Blatta orientalis): kovaľ (Malcov BAR) 4. zried. druh bodavého hmyzu, zool. sršeň obyčajný (Vespa crabro): kovaľ (Odorín SNV) 5. šar zried. lúčna rastlina s bielymi kvetmi, bot. Chrysanthemum leucanthemum: kovaľ (Malcov BAR) 6. zried. larva chrústa bielej farby: kovač (Ľutina SAB); kováčsky, kováľsky i kovársky príd. k 1: Ke_ca sa kafuje, tá nuota kovácka už je tam, stálo tam mo_džien a slúchalo (Malatiná DK); Ból tan kováckí mech a ohniščo (Brestovany TRN); kovárské kléšče na ucviknuťí hrebíka (Malacky); S kovaľski_mechom śe rosfukoval oheň (Žalobín VRN); Z ľesa viberac pčoli, to bulo trudno, to švider, kovaľski švider a šekera maľi robotu (Rozhanovce KOŠ) L. kovácki hámrik (Prochot NB) - druh kladiva; kovácki klinec (Krná LUČ) - do konských podkov; kovácki tanec (Záh. Ves MAL) - druh ľudového tanca na Záhorí; kovácko uhla̋ (Pucov DK), čarne uhľe kovacke (Hôrka POP) - druh uhlia; kovaľski mlatok (Stropkov) - kladivo na pribíjanie podkov; kovaľski mech (V. Šariš PRE) - na vháňanie vzduchu do ohňa; kovaľske chľebi (Budkovce MCH) - oblé železá v prostriedku ohňa F. kovácki chlebík (Žiar n. Hron. KRE) - kováčske remeslo
kováľ p. kováč^
kováľsky p. kováč2
kovár p. kováč2
kovársky p. kováč2
kováč m 1. remeselník. kt. spracúva kovy kovaním: mlijnar dal mertuk kovaczovij (RADVAŇ 1575 E); kowacž w ssmykny mechj zaduchawa (KoB 1666); kočze kowaczia okowali (JASENICA 1704) F. na to kovacž držj klesste, aby se nezpalil nesmie sa robiť bez opatrnosti; komu p. Bůh neda, kowacž neukuge kto je bez rozumu, tomu niet pomoci (SiN 1678); sam swogho sstesti kovačz gest (D. STREHOVÁ 1679) strojcom 2. zool chrobák kováčik obilný Agriotes lineatus: wyskok (:kováč:) nazýwa se ten chraust (BH 1798); -ov príd privl k 1: potkowa z kowačouho zeleza ((ZVOLEN) 1702); -ka ž kováčova manželka: fabri ferrarii uxor: kowářka, kowáčka (PD 18. st); -sky príd k 1: rad kowaczky (ŽIAR n. H. 1582); vcžyl sa remeslu kowaczkemu (TRENČÍN 1613); wyhnu kowačku mohol postawyt (ŽILINA 1701); nemali zme magstra kowaczkeho (HRANOVNICA 18. st) kováča P. tpn villa Kouachi ( 1075), villa Coach ( 1209 Kozárovce CDSl); terra hospitum de Koachou (Kováčova 1254 VSS); x. atpn Mategowy Cowaczowy; Walent Kowacz (v Žiline 1464; 1466)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich