kotuľa ž. 1. kovový krúžok a. na súčastiach voza (na hlave kolesa, na spoji sníc a rázvory): kotula (Rozbehy SEN, Dubová MOD, Svätoplukovo NIT) b. na konci reťaze al. na podstavci válova: kotula (Žiar n. Hron. KRE, Štefanov SEN) 2. koleso, koliesko a. plné drevené na domáckom vozíku: Kedisi jako chlapci zme sa spúščaľi dolu brehom na kotuľách, ľebo ešče málochto mal koľečká ze spicámi (Brvnište PB) b. ráf, obruč al. hračka: Zahoďíš tú kotuľu, čo s ňu šromoťíš po uľici! (Čičmany ŽIL) c. železná platňa na starom type sporáka: šporhelt s kotulama (Láb MAL) 3. dievčenský účes, vrkoče skrútené na temene a zdobené stužkami: Tri pantľiki buľi poskladani na kotuľu - tag mi śe paradzila vera (Ložín MCH)