kotúč -a m.
1. pravidelný okrúhly útvar; vec takej podoby al. niečo zvinuté do takejto podoby: brúsny k.; k. syra, slnečný k.; k. papiera, filmu, drôtu
2. oblak, kúdol: k-e dymu;
kotúčový príd. k 1: k-á píla okružná; k. papier
disk 1. tanierovitá súčasť strojov, prístrojov • kotúč: disky kolies, brúsny kotúč
2. p. kotúč 1
kotúč 1. pravidelný okrúhly útvar: kotúč syra • disk (športové náčinie v tvare kotúča al. tanierovitá súčasť strojov): hod diskom; brúsny disk • puk (tvrdý plochý kotúč používaný v ľadovom hokeji): vhodiť puk medzi hokejky hráčov
2. p. kúdol
kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku
kotúč, -a m.
1. okrúhla, kruhová doska al. vec takej podoby: kovový, drevený k.; k. mesiaca, slnečný k.;
2. valec otáčajúci sa na hriadeli: hnací k.;
3. niečo zvinuté do valca: k. linolea, papiera, filmu, drôtu;
4. chumeľ, chumáč, oblak: k. dymu, prachu, k. svetla;
kotúčový príd. majúci podobu kotúča: tech. k. brús, k-é nože, pilníky;
kotúčik, -a m. zdrob.;
kotúčikový príd.
(jeden) kotúč; (bez) kotúča; (ku) kotúču; (vidím) kotúč; (ó) kotúč!; (o) kotúči; (s) kotúčom;
(dva) kotúče; (bez) kotúčov; (ku) kotúčom; (vidím) kotúče; (ó) kotúče!; (o) kotúčoch; (s) kotúčmi;