kostolník -a mn. -ci m. kto sa stará o poriadok v sakristii, v kostole ap.;
kostolníčka -y -čok ž.;
kostolnícky príd.
kostolník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ funkcionár cirkevného spoločenstva poverený starostlivosťou o kostol a jeho prevádzku, vykonávaním pomocných úkonov pri bohoslužbách a zvonením: zborový k.; práca kostolníka; Starý kostolník vyzváňal na zvonici. [V. Bednár]; Bol kostolníkom v Blumentálskom kostole a býval v budove fary. [Ľ. Zeljenka] ▷ kostolníčka -ky -čok ž.: robiť kostolníčku
kostolník, -a, mn. č. -ci m. kto sa stará o poriadok a čistotu v kostole;
kostolníčka, -y, -čok ž.;
kostolnícky príd.;
kostolníctvo, -a str. zamestnanie, práca kostolníka
(jeden) kostolník; (bez) kostolníka; (ku) kostolníkovi; (vidím) kostolníka; (ó) kostolník!; (o) kostolníkovi; (s) kostolníkom;
(štyria) kostolníci; (bez) kostolníkov; (ku) kostolníkom; (vidím) kostolníkov; (ó) kostolníci!; (o) kostolníkoch; (s) kostolníkmi;